Hypertenzné choroby v gravidite komplikujú 10 % v?etkých tehotností. V tomto ?lánku diskutujeme spektrum hypertenzných stavov, ktoré sa mô?u vyskytnú? behom gravidity.

Pribúdajúce experimentálne dôkazy, zahr?ujúce v sú?asnosti ?ivo?í?ne modely, podporujú úlohu homocysteinu vo vývoji chronickej choroby obli?iek CKD (CKD = chronic kidney disease). Av?ak relatívne len malý po?et klinických/epidemiologických ?túdií vy?etroval túto hypotézu u ?udí. Vy?etrovali sme vz?ah medzi hladinou plazmatického homocysteinu a CKD v popula?nej ?túdii star?ích Austrál?anov.

Metabolický syndróm MetS (MetS = metabolic syndrome) je definovaný radom metabolických rizikových faktorov, vrátane inzulínovej rezistencie, centrálnej obezity, dyslipidémie, hyperglykémie a hypertenzie, diabetes mellitus 2. typu a kardiovaskulárnej choroby. Hoci jednak retrospektívne a jednak prospektívne klinické ?túdie objas?ovali, ?e MetS je asociovaný s chronickou obli?kovou chorobou, dokonca v nediabetickom prípade, bunkové a molekulárne mechanizmy ostávajú v tejto súvislosti vä??inou necharakterizované.

Výskyt chronickej obli?kovej choroby CKD (CKD = chronic kidney disease) v?ade vo svete narastá. Kardiovaskulárna choroba CVD (CVD = cardiovascular disease) je silne asociovaná s CKD a tvorí jednu z vä??ích prí?in morbidity a mortality.

Choroba obli?iek mô?e by? asociovaná s poklesom kognitívnych funkcií. Vy?etrovali sme súvislos? mikroalbuminúrie a kognitívnych funkcií u be?nej populácie dospelých ?udí v Spojených ?tátoch, údaje pochádzajú z Preh?adu vy?etrovania národného zdravia a vý?ivy (National Health and Nutrition Examination Survey) za roky 1999 - 2002. Kognitívne funkcie boli merané nahradením digitálneho symbolu u 2386 ú?astníkov 60- ro?ných a star?ích, z ktorých 448 malo mikroalbuminúriu.

U dialyzovaných pacientov akceleruje ateroskleróza, ale menej je známa asymptomatická ateroskleróza ako ve?ký rizikový faktor u pacientov s rôznymi ?tádiami chronickej obli?kovej choroby CKD (CKD = chronic kidney disease).

Lie?ba inhibítormi enzýmu konvertujúceho angotenzín II ACEIs (ACEIs = angiotesin-converting enzyme inhibitors) a s angiotenzínovými receptorovými blokátormi ARBs (ARBs = angiotensin-receptor blockers) mô?e by? asociovaná s redukciou produkcie erytrocytov; av?ak tieto ú?inky neboli stanovované u diabetických pacientov s chronickou obli?kovou chorobou CKD (CKD = chrinic kidney disease), u vysokorizikovej populácie pre anémiu. Realizovali sme retrospektívnu ?túdiu na stanovenie vplyvov ACEIs a ARBs na hladiny hemoglobínu u japonských dospelých ?udí s diabetom typu 2 a s CKD.

Nesteroidné antireumatiká NSAIDs (NSAIDs = non-steroidal anti-inflammatory drugs) a selektívne inhibítory COX-2 (koxyby) sa te?ili v?eobecnému pou?ívaniu v klinickej praxi, pri?om viedli ku zna?nej frekvencii ne?iadúcich renálnych efektov.

Inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín a angiotenzínové receptorové blokátory mô?u zni?ova? hemoglobín, ?o mô?e by? jednou z prí?in anémie a tá mô?e by? nezávislým rizikovým faktorom pre progresivitu chronickej choroby obli?iek.

Rutinné pou?itie inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu ACE (ACE = angiotensin-converting-enzyme) alebo angiotenzínových receptorových blokátorov ARBs (ARBs = angiotensin-receptor blockers) sa odporú?a u proteinurických netransplantovaných pacientov, a to za ú?elom redukcie proteinúrie a na zní?enie progresivity chronickej choroby obli?iek. Av?ak údaje na pou?itie týchto liekov u príjemcov transplantovaných obli?iek, sú obmedzené. Sú?asný systematický preh?ad analyzoval údaje z 21 randomizovaných kontrolovaných ?túdií ACE inhibítorov, alebo ARBs zahr?ujúcich 1 549 transplantovaných príjemcov.

Dysfunk?ným obli?kám ?asto chýbajú kapacity na premenu 25-hydroxyvitamínu D (zásobná forma vitamínu D) na jeho biologicky aktívnu formu, 1,25-dihydroxyvitamín D, ?o obvykle vedie k deficitu vitamínu D. Zisti?, ako je deficit vitamínu D asociovaný s pre?ívaním u pacientov so zlyhávaním obli?iek, Wolf a ?al?í autori ?tudovali pacientov Spojených ?tátov, pri zahájení chronickej hemodialýzy; 60 % bolo klasifikovaných ?e mali priemerne nízke hladiny sérového vitamínu D, kým 18 % malo extrémne nízke hladiny.