Rutinné použitie inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu ACE (ACE = angiotensin-converting-enzyme) alebo angiotenzínových receptorových blokátorov ARBs (ARBs = angiotensin-receptor blockers) sa odporúča u proteinurických netransplantovaných pacientov, a to za účelom redukcie proteinúrie a na zníženie progresivity chronickej choroby obličiek. Avšak údaje na použitie týchto liekov u príjemcov transplantovaných obličiek, sú obmedzené. Súčasný systematický prehľad analyzoval údaje z 21 randomizovaných kontrolovaných štúdií ACE inhibítorov, alebo ARBs zahrňujúcich 1 549 transplantovaných príjemcov.

Recipienti transplantovanej obličky RTR (RTR = renal transplant recipients) a pacienti s chronickou chorobou obličiek CKD (CKD = chronic kidney disease) majú podobné komplikácie. Nie je známe ako sa manažment CKD u RTR líši od manažmentu pacienta s CKD. Táto predkladaná štúdia porovnáva manažment komplikácií vzťahovaný ku CKD medzi RTR a pacientmi s CKD.

Hypertenzia je jedným z hlavných kardiovaskulárnych rizikových faktorov a má dopad tiež na dlhodobé prežitie obličkového štepu. Ukázalo sa, že inhibítory reduktázy 3-hydroxy-3-metylglutaryl koenzímu A majú okrem účinku na lipidy tiež účinok na zníženie tlaku krvi. Zisťovali sme, či liečba statínom zasahuje do regulácie tlaku krvi, konkrétne po transplantácii obličky.

Chronická toxicita kalcineurínového inhibítora CNI (CNI = calcineurin inhibitor) prispieva k rozvinutiu a progresii chronickej alograftovej nefropatie CAN (CAN = chronic allograft nephropathy), ktorá je ešte stále hlavnou príčinou dysfunkcie transplantátu a straty štepu. Redukcia dávky CNI môže oddialiť rozvoj CAN, čo vedie k dlhšiemu prežitiu štepu.

V prehľade je predkladaná analýza revaskularizácie renálnej artérie pomocou stentu, s ochranou proti distálnej embólii u vysoko rizikových pacientov s ischemickou nefropatiou. Celkove 69 pacientov (stredný vek bol 70.2 rokov, v rozsahu 54-86 rokov) malo signifikantnú aterosklerotickú stenózu 83 obličkových artérií, dokumentovaných pred- procedurálnym zobrazením.

Farebná dopplerovská ultrasonografia veľkých cievnych štepov a obličkového parenchymu je uznávaná v diagnostike renálnej perfúzie štepu.

Hoci v nedávnych rokoch sa krátkodobé prežívanie obličkového štepu zlepšilo, zameranie výskumu sa posunulo k výzve na zlepšenie dlhodobého prežitia štepu. Akútna rejekcia štepu, chronická allograftová nefropatia a kardiovaskulárna choroba, sú spojené so stratou štepu a so smrťou pacienta.

Potreba odloženého funkčného štepu  ľudských kadaverov vzrástla za posledných niekoľko rokov, čiastočne v dôsledku veľkého dopytu po obličkách. Blokátory kalciového kanála majú možnosť redukovať výskyt potransplantačnej akútnej tubulárnej nekrózy ATN (ATN = acute tubular necrosis), v perioperačnom období. Avšak ich použitie je stále hodnotené ako sporné.

Laparoskopická donorská nefrektómia sa považuje za zlatú normu pre obličkové darcovstvo. V rukách skúseného laparoskopistu tento spôsob poskytuje bezpečnú a rovnako účinnú alternatívu k otvorenej nefrektómii a funkcia štepu príjemcu ukázala, že je rovnocennou, bez ohľadu na použitú metódu.