Cieľom práce bolo stanoviť vzťah klírensu kreatinínu (GF) u pacientov s diabetom typu 2 s rôznymi zložkami metabolického syndrómu a kvantifikovať vzťah frekvencie výskytu CKD (CKD = chronic kidney disease) s výskytom počtu zložiek metabolického syndrómu.

Benefit intezifikovanej inzulínovej terapie na celkové výsledky alebo na renálne funkcie u kriticky chorých pacientov je diskutabilný. Kým sa oznámia výsledky štúdie NICE-SUGAR, zatiaľ udržovanie hladín glykémie medzi dohodnutými rozsahmi sa zdajú byť oprávnené (8 - 11 mmol/l [144 - 198 mg/dl]).

McCormick a iní analyzovali údaje randomizovaných kontrolovaných štúdií fosfodiesterového inhibítora pentoxifylínu ako orálneho antiproteinurického agens u diabetickej nefropathie. Metaanalýza zahrňovala 10 štúdií (n = 476). Pokles proteinúrie behom stredného sledovaného obdobia 6 mesiacov, bol porovnávaný medzi pacientmi s podávaným pentoxifylínom (400 - 1,200 mg za deň) a kontrolnými pacientmi, ktorí dostávali placebo alebo štandardnú dávku.

Patogenéza diabetickej nefropatie ostáva stále celkom neobjasnená a to čiastočne v dôsledku chýbania vhodného živočíšneho modelu, ktorý napodobňuje humánne renálne ochorenie pri diabetes mellitus typu 2.

Metabolický syndróm MetS (MetS = metabolic syndrome) je definovaný radom metabolických rizikových faktorov, vrátane inzulínovej rezistencie, centrálnej obezity, dyslipidémie, hyperglykémie a hypertenzie, diabetes mellitus 2. typu a kardiovaskulárnej choroby. Hoci jednak retrospektívne a jednak prospektívne klinické štúdie objasňovali, že MetS je asociovaný s chronickou obličkovou chorobou, dokonca v nediabetickom prípade, bunkové a molekulárne mechanizmy ostávajú v tejto súvislosti väčšinou necharakterizované.

Inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín a angiotenzínové receptorové blokátory môžu znižovať hemoglobín, čo môže byť jednou z príčin anémie a tá môže byť nezávislým rizikovým faktorom pre progresivitu chronickej choroby obličiek.

Thiazolidinediony sú inzulínové senzitizéry, ktoré redukujú plazmatickú glukózy a zlepšujú lipidový profil u pacientov s diabetom typu 2. Určili sme účinok rosiglitazonu na 15 pacientoch s diabetom typu 2 a tieto výsledky sme porovnávali so 14 náhodne vybranými pacientmi s placebom. .

Hypertenzia a diabetes mellitus sú dve vedúce príčiny chronickej obličkovej choroby CKD (CKD = chronic kidney disese). Účelom tohoto článku je realizovať prehľad o súčasných farmakologických možnostiach a ich nežiaducich dopadoch v liečbe hypertenzie a diabetes mellitus u pacientov s CKD.

Rozšírenie diabetes mellitus v Kanade narastá a v tejto súvislosti došlo aj k vzostupu mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií. Medzi najzávažnejšie patrí chronická choroba obličiek CKD (CKD = chronic kidney disease).

Existuje súbor dôkazov, že obezita a inzulínová rezistencia prispievajú ku progresii renálnej choroby. Známa je zápalová reakcia nízkeho stupňa ako odpoveď na obezitu a na inzulínovú rezistenciu, ktorá spôsobuje rast makrofágovej infiltrácie do tukového tkaniva a do obličiek. Infiltrácia makrofágov podporuje rast produkcie celého radu prozápalových cytokinov ako sú interleukin-6, NFkappaB a bunková adhézia molekúl.

Diabetes mellitus a hypertenzia často prebiehajú súbežne a ich kombinácia vytvára aditívny nárast rizika životu nebezpečných kardiovaskulárnych udalostí. V súčasnej dobe existujú smernice v súlade (JNC-VII) s potrebou včasnej agresívnej redukcie tlaku krvi, u pacientov s diabetes mellitus, s cieľom <130/80 mm Hg.

Iniciálne štádiá diabetickej nefropatie sú charakterizované glomerulovou hyperfiltráciou a hypertenziou, procesmi, ktoré súvisia so začiatkom a progresiou renálneho ochorenia. Blokáda renin- angiotenzínového systému RAS (RAS = renin angiotensin system) je obvykle použitá na modifikovanie hyperfiltračného stavu a spomaľuje progresiu obličkovej choroby.

Mikroalbuminúria (MA) je definovaná ako perzistujúca elevácia množstva albumínu v moči o hodnote > 30 až < 300 mg/d ( > 20 až < 200 mikrog/min). Ako preferovaná skríningová stratégia je preferovaná metóda merania indexu albumín/kreatinín a to u všetkých pacientov s diabetom a s metabolickým syndrómom a hypertenziou.

Pacienti v rôznom štádiu diabetickej nefropatie DN (DN = diabetic nephropathy) často trpia na kardiovaskulárne choroby najmä zapríčinené myokardiálnou ischémiou a/alebo diabetickou kardiomyopatiou.

Incidencia chronickej obličkovej choroby CKD (CKD = chronic kidney disease) nebola u diabetes mellitus typu 1 v plnej šírke referovaná.