Abstrakt: Hoci hemodynamické a metabolické faktory sú individuálne asociované vo vývoji diabetickej nefropatie, ich interakcia nebola jasne definovaná. V tejto ?túdii ú?inky angiotenzínu II (Ang II) a koncové produkty pokro?ilej glykácie (AGE = advanced glycation end product), sú nezávisle  na sebe skúmané a porovnávané.

V prvej ?tudijnej skupine Sprague-Dawleyove krysy dostávali nepretr?itú infúziu AGE- modifikovaného krysieho sérového albumínu RSA (RSA = rat serum albumin), alebo (po?as 4 tý?d?ov) nemodifikovaného RSA, s alebo bez antagonistu receptora typu l valsartanu. V druhej skupine zvieratá dostávali nepretr?itú infúziu Ang II (58.3 ng/kg per min) s alebo bez AGE inhibítora pyridoxamín. Komponenty intrarenálneho renin- angiotenzínového systému boli merané za pou?itia reverzne transkrip?ného-PCR v reálnom ?ase, imunohistochémiou, a ?tandartnými skú?kami aktivity ACE.(ACE = angiotensin-converting enzyme). Obli?kové AGE a sérové AGE boli kvantifikované pomocou imunohistochémie, ELISA- metódou a AGE- fluorescenciou. Po infúzii AGE-RSA, renálna expresia angiotenzínogénu, ACE, renin a angiotenzínový receptor typu 1, zna?ne vzrástli (v?etky P < 0.01), a aktivita ACE bola zvý?ená. To bolo asociované s tubulárnou a glomerulárnou hypertrofiou a akumuláciou AGE, ktoré mô?u by? antagonizované valsartanom. Av?ak valsartan nemal vplyv na vzrast filtra?nej frakcie, spojenej s infúziou AGE-RSA. V tom istom ?ase infúzia Ang II zvý?ila sérovú a renálnu akumuláciu AGE a pokro?ilú oxidáciu proteínových produktov a indukovala renálnu hypertrofiu a retenciu soli, ktoré by mohli by? antagonizované pyridoxamínom. Av?ak pyridoxamín nemal ?iaden vplyv na renálnu vasokonstrikciu ktorá by manifestovala redukovaným renálnym prietokom krvi. Aktivita AGE a Ang II sa v obli?ke prekrýva. Blokáda ktorejko?vek cesty sa ukazuje  dôle?itá u diabetickej  nefropatie  a pri starnutí obli?ky.

Autori:

Merlin C. Thomas, Christos Tikellis, Wendy M. Burns, Katarzyna Bialkowski, Zemin Cao, Melinda T. Coughlan, Karen Jandeleit-Dahm, Mark E. Cooper, Josephine M. Forbes

Baker Medical Research Institute, Melbourne, Victoria, Australia

Zdroj:

www.jasn.org