Sme be?ne konfrontovaní s epidémiou renálneho
zlyhávania, ktorého prí?inou je diabetická nefropatia. Stalo sa zrejmým, ?e
krvný tlak je dôle?itým faktorom ur?ujúcim riziko pre rozvoj diabetickej
nefropatie; subjekty s genetickou predispozíciou ku hypertenzii majú
zvý?ené riziko rozvoja diabetu a diabetickej nefropatie. Antihypertenzný liek má
dopad na rozvoj samotného diabetu; okrem
zní?enia tlaku krvi
je riziko diabetu ?alej redukované blokádou renín-angiotenzínového systému RAS (RAS = renin-angiotensin
system).
V experimentálnych ?túdiách blokáda RAS v pre-diabetickom ?tádiu
zmier?uje záva?nos? následnej diabetickej nefropatie. Smernice odporú?ajú
cie?ový tlak krvi 130/80 mm Hg pre diabetických pacientov bez proteinúrie a
odporú?ajú cie? men?í ne? 125/175 mm Hg pre diabetických pacientov
s proteinúriou. So systolickým tlakom krvi pribli?ne 110 mm Hg, riziko
progresie diabetickej nefropatie s vý?kou tlaku krvi postupne vzrastá.
Zní?enie tlaku krvi a blokáda RAS, oneskoruje alebo predchádza za?iatok mikroalbuminúrie, spoma?uje
zhor?ovanie mikroalbuminúrie a spoma?uje progresiu diabetickej nefropatie
dokonca v pokro?ilej?ích ?tádiách. Okrem tlaku krvi, cie?om lie?by je aj
zní?enie proteinúrie, ktorá mô?e by? redukovaná pod 1 g/24 h.
K?ú?ové slová: diabetes mellitus RAS, nefropatia,
mikroalbuminúria, proteinúria.
Autori:
Eberhard Ritz; Ralf Dikow, 10.11.2006
Zdroj: Link.
Rozšírené 
