METÓDY: Boli urobené tri skupiny pacientov so 40 alebo 41 subjektami v ka?dej skupine. Boli to subjekty majúce jedného rodi?a s diabetes mellitus typu 2 s nefropatiou DN (DN = diabetic nephropathy), ?alej to boli subjekty majúce jedného rodi?a s diabetom typu 2 bez nefropatie DnoN (DnoN = diabetes, no nephropathy), a nediabetické kontrolné subjekty bez vz?ahu, teda bez osobnej alebo rodi?ovskej histórie diabetes mellitus (kontrolné subjekty).

VÝSLEDKY: Stredový (medzikvartilný) pomer albumín/kreatinín ACR (ACR = albumin/creatinine ratio) bol 1.40 (0.96-2.90) mg/mmol u DN; 0.94 (0.50-1.46) mg/mmol u DnoN a 1.22 (0.66-1.83) mg/mmol u kontrolných subjektov (ANOVA: P = 0.03). ACR bol v skupine DN vä??í ne? v skupine DnoN (P < 0.006) a u kontrolných subjektov (P < 0.03), ale nebolo ?iadneho rozdielu medzi DnoN a kontrolnými subjektami. 24- hodinové ambulantné monitorovanie tlaku krvi ukázalo, ?e priemerný denný systolický tlak krvi bol v skupine DN zna?ne vy??í ne? v skupine DnoN (P < 0.02) alebo u kontrolných subjektov (P < 0.01) (ANOVA: P = 0.004). Hodnoty inzulínu na la?no, HOMA-IR, interleukinu-6 (IL-6) a u C- reaktívneho proteinu CRP (CRP = C-reactive protein) boli vo v?etkých troch skupinách podobné.
ZÁVER: Na?e údaje poskytujú ?al?í dôkaz, ?e genetické faktory sú ur?ujúce pre albuminuriu a rozvoj renálnej choroby asociovanej s diabetes mellitus 2. typu a ukazuje sa, ?e gény, ktoré ovplyv?ujú systémový artériový tlak krvi ale pravdepodobne nezahr?ujú gény vo vz?ahu ku inzulínovej rezistencii alebo zápalu.

K?ú?ové slová: diabetes mellitus, albuminúria, genetické faktory, nefropatia

Agius E; Attard G; Shakespeare L; Clark P; Vidya MA; Hattersley AT; Fava S
Diabetes Centre, St. Luke´s Hospital, Guardamanglia, Malta, 2006.

Zdroj: Link.