Vplyv irbesartanu na redukciu kardiovaskulárneho rizika u hypertenzných diabetikov 2. typu: Observa?ná ?túdia 16 600 pacientov v primárnej starostlivosti
Ciele: Artériová hypertenzia podstatne zvy?uje riziko pred?asnej smrti, kardiovaskulárnych ochorení a renálnej insuficiencie u diabetikov 2. typu, preto ve?kú dôle?itos? má bezpe?ná a efektívna lie?ba. Preto bol uva?ovaný vplyv irbesartanu ako monoterapie, alebo vo fixnej kombinácii s hydrochlorothiazidom, na tak krvi , metabolické parametre a na mikroalbuminúriu. Sledovaná bola aj bezpe?nos? a tolerancia lieku.
Dizajn ?túdie a metódy: Multicentrická, prospektívna, v IV. fáze otvorená ?túdia s po?tom 16 000 pacientov s diagnózou hypertenzie a diabetes mellitus 2. typu, sledovanie 3 mesiace. Tlak krvi bol meraný sphygmomanometricky a albuminúria bola posudzovaná semikvantitatívnymi mo?ovými dipstikami.
Výsledky: Súbor pacientov pozostával z 51.3 % mu?ov, stredný vek pacientov bol 62.2 ± 10.7 rokov, 53.9 % pacientov malo nadváhu a 26.4 % bolo obéznych. Priemerný pokles SBP/DBP (SBP = systolic blood pressure ,DBP = diastolic blood pressure) po 3 mesiacoch bol 22.3/11.2 mm Hg. Efekt poklesu tlaku krvi bol pri analýze rôznych skupín (pod?a skupiny veku, pohlavia, pod?a prítomnosti mikro- alebo makrovaskulárnych komplikácií) podobný. Lie?enie irbesartanom zní?ilo percento pacientov s mikroalbuminúriou za 3 mesiace zo 45.6 % na 30.6 % (relatívna redukcia). Metabolické parametre (lipidy, glykémia, HbA1c) a váha sa zna?ne zlep?ili, respektíve mali tendenciu sa zlep?i?. Priemerné 10 ro?né kardiovaskulárne riziko bolo vypo?ítané pomocou SCORE, pri?om do?lo k poklesu rizika z hodnoty základnej línie 9.8 % na 5.7 % (relatívna redukcia -58 %). Zná?anlivos? bola vynikajúca.
Závery: Lie?enie s irbesartanom u pacientov s konkomitantnou hypertenziou a s diabetom 2. typu viedlo ku významnému zní?eniu tlaku krvi. Pokia? ide o nefroprotektivitu, dokumentovanú redukciou albuminurie a zlep?ením ?al?ích metabolických parametrov, tieto zmeny sa transponovali do redukcie kardiovaskulárneho rizika.
Autori:
P. Bramlage; D. Pittrow; W. Kirch
Zdroj: www.medscape.com
