Rozšírenie diabetes mellitus
v Kanade narastá a v tejto súvislosti
došlo aj k vzostupu mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych
komplikácií. Medzi najzávažnejšie patrí
chronická choroba obličiek CKD (CKD = chronic kidney
disease).
Môže byť diagnostikovaná buď pomocou
detekcie perzistujúcej albuminúrie, alebo na základe
hodnotenia glomerulovej filtrácie, ktorá je menšia ako
60 ml/min/1.73 m2. Pacienti s diabetom a s CKD
majú nižšiu kvalitu života a potrebujú vyššie
náklady na starostlivosť o zdravie, a tiež majú
perspekívu ESRD, vyžadujúcemu dialyzačné
liečenie. Je však dôležité, že táto skupina
ľudí má extrémne zvýšené
kardiovaskulárne riziko a znížené prežívanie.
Výskum v priebehu niekoľkých dekád viedol
ku dvom dôležitým záverom: Po prvé,
progresívne zhoršenie choroby obličiek nie je žiaduce u
ľudí s diabetom; treba ho spomaliť alebo dokonca
zastaviť. Po druhé, zvýšené kardiovaskulárne
riziko u toho obyvateľstva sa dá značne redukovať pomocou
agresívneho prístupu k redukcii kardiovaskulárneho
rizikového faktora. Tieto závery inšpirovali kanadské
skupiny, ako sú Kanadská diabetologická
spoločnosť (Canadian Diabetes Association) a Kanadský
hypertenzný edukačný program (Canadian
Hypertension Education Program), k vytvoreniu guidelineov pre klinickú prax a v tom zmysle oslovili manažment ľudí pracujúcich
s diabetom a s CKD. V tomto článku boli
prešetrené štúdie, ktoré ovplyvňovali tieto
kanadské smernice a boli identifikované oblasti,
v ktorých je ešte stále potrebný výskum.
Kľúčové slová:
diabetes mellitus, CKD, kardiovaskulárne riziko.
Autori:
McFarlane PA, Tobe SW, Culleton B.
St. Michael´s Hospital, Toronto,
Ontario., máj 2007.
Zdroj: Link.