Študovali sme vzťah medzi poklesom hemoglobínu a výsledkami u 1513 pacientov s 2. typom diabetu a s chorobou obličiek, pomocou „post hoc“ analýzy štúdie RENAL (RENAL = Reduction of Endpoints in NIDDM with the Angiotensin II Antagonist Losartan = Redukcia konečných bodov v NIDDM s angiotenzín II antagonistom losartanom) s priemerným sledovaním 3,4 rokov. Vzťah medzi bazálnou hodnotou a 1- ročným hemoglobínom a liečbou v konečnom štádiu obličkovej choroby ESRD (ESRD = end-stage renal disease), a ESRD alebo smrťou, boli vyhodnotené za použitia ultravariantných Coxových modelov (kovariantné prostredia: bazálna hodnota hemoglobínu, proteinúria, sérový albumín, sérový kreatinín a 1- ročný hemoglobín). Porovnané s placebom, liečba losartanom bola spojená so signifikantným poklesom hemoglobínu, s najväčším medziskupinovým rozdielom 1 roku. Po úprave boli signifikantné redukcie relatívneho rizika pre losartan, v porovnaní s placebom pre ESRD, a pre ESRD alebo smrť, bez ohľadu na bazálnu hodnotu hemoglobínu, dokonca u tých pacientov s bazálnou hodnotou hemoglobínu nižšieho než 120 g.l ^-1. A tak renoprotektívne vlastnosti losartanu boli udržané napriek signifikantnému zníženiu koncentrácie hemoglobínu.