Vplyv irbesartanu na redukciu kardiovaskulárneho rizika u hypertenzných diabetikov 2. typu: Observačná štúdia 16 600 pacientov v primárnej starostlivosti
Ciele: Artériová hypertenzia podstatne zvyšuje riziko predčasnej smrti, kardiovaskulárnych ochorení a renálnej insuficiencie u diabetikov 2. typu, preto veľkú dôležitosť má bezpečná a efektívna liečba. Preto bol uvažovaný vplyv irbesartanu ako monoterapie, alebo vo fixnej kombinácii s hydrochlorothiazidom, na tak krvi , metabolické parametre a na mikroalbuminúriu. Sledovaná bola aj bezpečnosť a tolerancia lieku.
Dizajn štúdie a metódy: Multicentrická, prospektívna, v IV. fáze otvorená štúdia s počtom 16 000 pacientov s diagnózou hypertenzie a diabetes mellitus 2. typu, sledovanie 3 mesiace. Tlak krvi bol meraný sphygmomanometricky a albuminúria bola posudzovaná semikvantitatívnymi močovými dipstikami.
Výsledky: Súbor pacientov pozostával z 51.3 % mužov, stredný vek pacientov bol 62.2 ± 10.7 rokov, 53.9 % pacientov malo nadváhu a 26.4 % bolo obéznych. Priemerný pokles SBP/DBP (SBP = systolic blood pressure ,DBP = diastolic blood pressure) po 3 mesiacoch bol 22.3/11.2 mm Hg. Efekt poklesu tlaku krvi bol pri analýze rôznych skupín (podľa skupiny veku, pohlavia, podľa prítomnosti mikro- alebo makrovaskulárnych komplikácií) podobný. Liečenie irbesartanom znížilo percento pacientov s mikroalbuminúriou za 3 mesiace zo 45.6 % na 30.6 % (relatívna redukcia). Metabolické parametre (lipidy, glykémia, HbA1c) a váha sa značne zlepšili, respektíve mali tendenciu sa zlepšiť. Priemerné 10 ročné kardiovaskulárne riziko bolo vypočítané pomocou SCORE, pričom došlo k poklesu rizika z hodnoty základnej línie 9.8 % na 5.7 % (relatívna redukcia -58 %). Znášanlivosť bola vynikajúca.
Závery: Liečenie s irbesartanom u pacientov s konkomitantnou hypertenziou a s diabetom 2. typu viedlo ku významnému zníženiu tlaku krvi. Pokiaľ ide o nefroprotektivitu, dokumentovanú redukciou albuminurie a zlepšením ďalších metabolických parametrov, tieto zmeny sa transponovali do redukcie kardiovaskulárneho rizika.
Autori:
P. Bramlage; D. Pittrow; W. Kirch
Zdroj: www.medscape.com