V p?edchozích studiích u pacient? s metabolickým syndromem bylo prokázáno, ?e agonista l, imidazolinových receptor? rilmenidin ú?inn? sni?oval ambulantn? m??ený krevní tlak (TK), zlep?oval metabolismus glukózy a nevyka­zoval nep?íznivý ú?inek na plazmatické lipidy. Cílem této studie bylo prozkoumat vliv 12týdenní lé?by rilmenidinem ve srovnání s inhibitorem ACE lisinoprilem na TK, koncentrace plazmatických lipid? a glukózy nala?no u ?en s metabolickým syndromem.

Hypertenze není samostatným prognostickým ukazatelem periopera?ní mortality. Nep?ímo se podílí na rozvoji kardiovaskulárních komplikací v peri- i poopera?ním období, zejména u hypertonik? s kardiovaskulárními orgánovými zm?nami. S ohledem na posuzování záva?nosti opera?ního rizika je t?eba hypertenzi chápat jako významný faktor kardiovaskulárního rizika, podmi?ující rozvoj aterosklerózy a kardiovaskulárních onemocn?ní. Kardiovaskulární onemocn?ní jsou vlastními, i kdy? z hlediska hypertenze následnými prediktory rizika chirurgického výkonu.

Hypertenzia je ve?ký rizikový faktor pre kardiovaskulárne choroby a obli?kové choroby. Po menopauze výskyt hypertenzie sa u ?ien zvy?uje na úrove?, ktorá je rovná alebo podobná ako u mu?ov, pri?om treba zdôrazni? ochrannú úlohu hormónov ?enského pohlavia.

Observa?né ?túdie priniesli dôkaz, ?e konzistentný zlomok (pribli?ne 15 - 20 %) hypertenzných pacientov má poruchu glukózovej tolerancie, ktorá mô?e by? e?te potencovaná antihypertenznýmí liekmi zalo?ených na thiazidových diuretikách alebo na betablokátoroch.

Vz?ah medzi komponentami metabolického syndrómu, ako je definovaný správou Adult Treatment Panel III, a ambulantným tlakom krvi u hypertenzných pacientov nebol doteraz vy?etrovaný.

Vz?ah medzi primárnou hypertenziou (predtým nazývanou esenciálna hypertenzia) a hypertenziou spojenou s chronickou obli?kovou chorobou, je zlo?itý a nie celkom zrozumite?ný. Významný súvis medzi hypertenziou, spojenou s chronickou chorobou obli?iek a s kardiovaskulárnymi chorobami, podporuje existenciu obvyklých mediátorov.

Generalizované retinálne arteriolárne zú?enie je dôle?itým znakom systémovej hypertenzie a zní?enie pomeru arteriolárno-venulárneho diametra predpovedá riziko hypertenzie. Vy?etrovali sme, ?i tento súvis bol zalo?ený na arteriolárnom alebo venulárnom diametre a ?i na oboch. Táto ?túdia bola zalo?ená na prospektívnej popula?nej rotterdamskej ?túdii (1990-1993) a zahr?ovala 1900 ú?astníkov (>/= 55 rokov starých), z ktorých 739 osôb malo normálny tlak krvi (systolický < 120 mm Hg a diastolický < 80 a? 89 mm Hg) a 1161 pre- hypertenzný tlak (systolický 120 a? 139 mm Hg alebo diastolický 80 a? 89 mm Hg).

Niektoré údaje nazna?ujú, ?e hypertenzia a kardiovaskulárne choroby CVD (CVD = cardiovascular disease) mô?u ma? podobný patofyziologický základ. A tak dyslipidémia, silný prediktor CVD, mô?e tie? predpoveda? výskyt hypertenzie. Analyzovali sme 3110 ?udí bez hypertenzie, CVD a rakoviny zo Physicians´Health Study, ktorý poskytoval bazálne krvné vzorky krvi, z ktorých sme posudzovali celkový cholesterol TC (TC = total cholesterol) a cholesterol HDL (HDL-C), a vypo?ítavali sme non-HDL-C a pomer TC/HDL-C.

U zdravých subjektov s nedostatkom spánku aktuálne mô?e dôjs? k vzostupu tlaku krvi a aktivity sympatikového nervového systému. Predl?ovanie obdobia krátkeho spánku mô?e vies? ku hypertenzii. To mô?e vies? k ?trukturálnym adaptáciám a ku nasadeniu kardiovaskulárneho systému pracova? na vy??ej hladine tlaku.

Sérová kyselina mo?ová  je asociovaná s kardiovaskulárnymi chorobami. Av?ak nezávislá úloha kyseliny mo?ovej pri rozvoji kardiovaskulárnej choroby nie je celkom jasná. Táto ?túdia vy?etrovala prierezovú súvislos? hladiny sérovej  kyseliny mo?ovej s mikroalbuminúriou medzi 6771 subjektami bez diabetu alebo bez hypertenzie. Tlak krvi bol kategorizovaný ako prehypertenzia (systolický tlak krvi 120 a? 140 mm Hg alebo diastolický tlak krvi 80 a? 90 mmHg) a normotenzia (sytolický tlak krvi < 120 mm Hg a diastolický tlak krvi < 80 mm Hg).