Metabolický syndróm MetS
(MetS = metabolic syndrome) je definovaný radom metabolických
rizikových faktorov, vrátane inzulínovej
rezistencie, centrálnej obezity, dyslipidémie,
hyperglykémie a hypertenzie, diabetes mellitus 2. typu a
kardiovaskulárnej choroby. Hoci jednak retrospektívne a
jednak prospektívne klinické štúdie
objasňovali, že MetS je asociovaný s chronickou
obličkovou chorobou, dokonca v nediabetickom prípade,
bunkové a molekulárne mechanizmy ostávajú
v tejto súvislosti väčšinou necharakterizované.
V súčasnej dobe pribúdajúce dôkazy
nasvedčujú, že receptory PPARs (PPARs = peroxisome
proliferator-activated receptors), teda podskupina nukleárneho
receptora – ligand aktivovaný transkripčnými
faktormi - môžu hrať dôležitú úlohu
v patogenéze MetS. Všetky 3 druhy PPAR nukleárnych
receptorov - PPAR-alfa, -beta/delta a -gama - sú kritické
pri regulácii inzulínovej senzitivity, pri adipogenéze,
metabolizme, zápale a pri tlaku krvi. PPARs boli tiež
implikované do mnohých renálnych
patofyziologických pomerov, zahrňujúcich diabetickú
nefropatiu a glomerulárnu sklerózu. Ligandy pre PPARs,
ako sú hypolipidemické PPAR-alfa aktivátory a
antidiabetickí thiazolidinedionickí TZD (TZD =
thiazolidinedione) PPAR-gama agonisti, ovplyvňujú nielen
rôzne aspekty MetS, ale tiež progresivitu renálnej
choroby. Nové údaje naznačujú, že PPARs môžu
byť potenciálnymi terapeutickými cieľmi pre MetS, a
pre jeho obličkové komplikácie. Tento prehľad je
zameraný na súčasné znalosti o úlohe
PPARs pri MetS a diskutuje možnú terapeutickú
užitočnosť PPAR modulátorov pri liečbe renálnych
chorôb, asocivaných s MetS.
Kľúčové slová:
syndróm X;
metabolický syndróm, nukleárny receptor; syndróm
inzulínovej rezistencie, PPAR.
Autori:
Ruan X, Zheng F, Guan Y.,
Center for Nephrology, University
College of London, London, United Kingdom.
Zdroj: Link.
Rozšírené 
