Je to metóda náhrady funkcie obličiek, keď sa obličky od živého alebo
mŕtveho darcu voperuje (transplantuje) príjemcovi, pacientovi s chronickým
zlyhávaním obličiek. Oblička od darcu (štep) sa spravidla umiestňuje nad lopatu
bedrovej kosti a tu sa napojí na panvovú tepnu a žilu
a močovodom na močový mechúr. Transplantuje sa len jedna oblička, preto
môže existovať darcovstvo orgánu od živého darcu. Vlastná nefunkčná oblička
pacienta sa ponecháva na mieste, pokiaľ nie je závažný dôvod na jej odstránení.
Úspešná transplantácia je najdokonalejší
spôsob náhrady funkcie obličiek, umožňuje najlepšiu kvalitu života a je to
tiež najlacnejšia metóda náhrady funkcie obličiek.
Odkiaľ sa získavajú obličky na transplantáciu?
Obličky na transplantáciu sa získavajú z 3 zdrojov:
- od živých
príbuzných darcov (otec matka, brat, sestra, syn, dcéra)
- od živých
nepríbuzných darcov
- od mŕtvych
darcov, keď smrť darcu je jednoznačne spôsobená mozgovou smrťou
Aké podmienky musí spĺňať živý
darca?
Darovať svoj orgán
blízkemu človeku a pomôcť mu tak v jeho chorobe je nepochybne veľmi
humánny čin. Rozhodnutiu darovať obličku by mal predchádzať pohovor
s lekárom, psychológom, event. s členom transplantačného týmu.
Rozhodnutie by nemalo byť vymáhané. Odmietnutie nie je ničím iným ako
vyjadrením slobodnej vôle a väčšinou len vyjadrením obáv o svoje
zdravie. Darca s jednou obličkou nemá však podstatne väčšie riziko
ochorenia alebo skoršej smrti.
Pokiaľ sa niekto
rozhodne darovať niekomu obličku, musí sa bezpodmienečne podrobiť
niektorým vyšetreniam svojho zdravotného
stavu. Okrem krvnej skupiny sú testované imunologické parametre. Budúci darca
musí byť v dobrej fyzickej kondícii, nesmie trpieť závažnými chorobami a
musí mať samozrejme dve obličky, ktoré majú normálnu funkciu.
Aké sú podmienky na odber orgánov od mŕtvych darcov?
Predovšetkým odber je
možné uskutočniť len u ľudí s tzv. mozgovou smrťou, kde obličky nie
sú poškodené. Najčastejšie to báva po ťažkých poraneniach hlavy a po
krvácaní do mozgu. Nesmie ísť však o osobu, ktorá mala zhubné alebo
infekčné ochorenie. Pretože darcov je nedostatok,
sú potenciálni príjemcovia obličky od mŕtveho darcu zaradení na čakaciu listinu
( tzv. waiting list).
Pre koho nie je transpalntácia vhodná?
Nie všetci pacienti
liečení dialýzou sú transplantovaní. Jednak je nedostatok vhodných darcov
a jednak sa zvyšuje vek dialyzovaných pacientov, medzi ktorými je veľa
tých, pre ktorých by transplantácia nebola vhodná. Sú to pacienti predovšetkým
so závažnými formami ochorenia srdca a ciev, pečene, pľúc
a s nádorovými ochoreniami. Tiež opakované odvrhnutie transplantovaného
orgánu nezvládnuteľné imunosupresívnou liečbou môže byť dôvodom na vyradenie pacienta z čakacej listiny.
Niektorí pacienti v dobrom stave tiež odmietajú transplantáciu.
Čo je potrebné, aby pacient bol zaradený na čakaciu listinu?
Pred zaradením do
čakacej listiny na transplantáciu obličky je potrebné stanoviť krvnú skupinu
a vyšetriť tzv. HLA typizáciu. Je to vyšetrenie z krvi a zisťuje
sa pri ňom prítomnosť niektorých tkanivových znakov, tzv. HLA antigénov, podľa
ktorých sa vyberá vhodná oblička pre pacienta. Čím viac zhodných antigénov má
darca aj príjemca, tým je väčšia nádej, že organizmus príjemcu transplantovanú
obličku príjme.
Na zaradenie do čakacej listiny to ešte nestačí. Lekár musí tiež posúdiť,
či pacient nebude ohrozený operačným výkonom, ktorý sa vykonáva v celkovej
anestézii, a nedôjde k ohrozeniu zdravotného stavu po vlastnom
výkone. Po transplantácii je totiž nutné užívať lieky, ktoré zabraňujú
odvrhnutiu štepu ( imunosupresíva), ale môžu vyvolať a zhoršiť aj niektoré
ochorenia. Preto je potrebné vykonať vyšetrenia na vylúčenie zhubných nádorov,
zhodnotiť stav srdca a ciev, vylúčiť závažné ochorenie pečene
a tráviacich orgánov, vyšetriť vývodné močové cesty a vykonať testy
na vylúčenie vírusových ochorení. Väčšina týchto vyšetrení sa musí opakovať
niekoľkokrát počas čakania na vhodného darcu.
Ďalšou podmienkou pre
pacientov, ktorí sú na čakacej listine je ich dosiahnuteľnosť
v ktorúkoľvek dennú a nočnú dobu. Podmienkou na zaradenie do čakacej
listiny je samozrejme informovaný súhlas pacienta po predchádzajúcom poučení
lekárom.Aké sú najčastejšie komplikácie po transplantácii obličiek?
- Odhojenie –
odvrhnutie štepu – rejekcia. Je to imunitná reakcia proti štepu, môže
sa prejaviť teplotou, bolestivosťou v operačnej rane a zhoršením
funkcie transplantovanej obličky.
- Infekcia. Najčastejšie súvisí s podávaním
imunosupresívnych liekov, liekov ktoré potláčajú prirodzenú imunitu.
Mkroorganizmy môžu byť prítomné na ktoromkoľvek mieste – v moči,
pľúcach, koži alebo v horšom prípade v krvi. Môžu sa tiež
vyskytovať infekcie spôsobené mikoorganizmami, ktoré u zdravých ľudí spôsobujú
závažné ochorenia len zriedkavo.
- Nádory. Pri dlhodobom sledovaní pacientov po
transplantácii sa zistilo, že výskyt zhubných ochorení je u týchto
pacientov vyšší ako u ostatnej populácie. Príčina nie je celkom
jasná. U niektorých zhubných ochorení je zrejmá súvislosť
s vírusovými infekciami, inokedy sa za príčinu považuje
imunosupresívna liečba, ktorá potláčaním obranyschopnosti organizmu
potláča aj obranyschopnosť proti
zhubným ochoreniam.
- Vedľajšie
účinky podávaných liekov.
Cievne
komplikácie.
U transplatntovaných pacientov je pozorovaný vyšší výskyt cievnych,
kardiovaskulárnych komplikácií, ako je ischemická choroba srdca, ischemická
choroba ciev dolných končatín, cievnych mozgových príhod a srdcové
zlyhanie. Aj tu platia niektoré zásadné preventívne opatrenia: nefajčiť, zvýšiť
telesnú aktivitu, udržiavať optimálnu hmotnosť, stravovať sa racionálne
a liečiť metabolické odchýlky.
Autor: MUDr. Eva Kolesárová