Peritoneálny katéter je asi 25 cm dlhá silikónová hadi?ka, ktorej vnútorný koniec je rovný alebo sto?ený a má v svojej stene rad otvorov. Na jeho povrchu býva jedna a? dve dakronové man?ety, ktoré slú?ia na lep?iu fixáciu katétra v bru?nej dutine. Tento katéter sa zavádza na opera?nom sále laparoskopickpou technikou v krátkej cvelkovej alebo miestnej anestézii. Koniec s radom otvorov je umiestnený v bru?nej dutine, opa?ný koniec je vyvedený von. Na tento koniec sa nasadí konektorový systém – koncovka, prostredníctvom ktorej sa pacient napája sa set plastikových vakov s dialyza?ným roztokom. Katéter ostáva dlhodobo na mieste, konektorový systém sa pravidelne vymie?a.

Miesto vyústenia katétra sa pravidelne umýva vodou a mydlom alebo dezinfek?ným roztokom s následným prekrytím sterilným ?tvorcom, ktorý sa denne mení. S katétrom je mo?né sa sprchova?, po sprchovaní v?ak treba koniec katétra dezinfikova?. Kúpanie vo vani a bazénoch je vylú?ené. Kúpanie v mori je mo?né.

Aké roztoky sa pou?ívajú pri peritoneálnej dialýze?

Peritoneálny dialyza?ný roztok musí by? prísne sterilný, je dodávaný vo vakoch z umelej hmoty a objeme 1,5 litra, 2 alebo 2,5 litra. Naplnený vak je v súprave spolu s vypú??acím vakom a sú spolu spojené hadi?kou v tvare Y. Krátkym ramenom tohto Y- setu sa súprava pripája ku koncovke peritoneálneho katétra.

Roztoky obsahujú rôznu koncentráciu glukózy alebo inej osmotickej látky a rozpustené soli v podobnom zlo?ení ako v dialyzáte pri hemodialýze. ?ím viac glukózy roztok obsahuje, tým viac je schopný nasa? tekutiny cez pobru?nicu. Pri podvý?ive pacienta mo?no pou?i? roztoky s aminokyselinami, ?o sú základné stavebné zlo?ky bielkovín. Tieto sa behom dialýzy vstrebajú a prispievajú k lep?ej vý?ive pacienta. Pri nutnosti korigova? vy??ie hodnoty kalcia v krvi sa pou?ijú dialyza?né roztoky s ni??ím obsahom kalcia.

Ako prebieha výmena roztoku?

Vlastná výmena za?ína vypustením roztoku z bru?nej dutiny, v ?al?ej fáze sa prevedie prepláchnutie Y-setu malým mno?stvom ?erstvého dialyzátu ( roztok prejde setom od napú??acieho do vypú??acieho vaku, koncovka peritoneálneho katétra je pri tom uzavretá). Nasleduje napustenie ?erstvého ohriateho dialyza?ného roztoku samospádom do bru?nej dutiny a nakoniec uzavretie peritoneálneho katétra a odpojenie od vakového systému.

Aká je diéta pri peritoneálnej dialýze?

Diétny re?im je neoddelite?nou sú?as?ou lie?by dialyzovaných pacientov.

Ako prebieha za?kolenie pacienta a ako je pacient kontrolovaný?

S výukou peritoneálnej dialýzy za?íname nu? e?te v nefrologickej ambulancii, alebo behom hospitalizácie , ke? má pacient zavádzaný katéter. Pokia? si pacient nie je schopný sám vykonáva? peritoneálnu dialýzu, mô?e výmenu vykonáva? ktoko?vek, kto sa potom bude o pacienta stara?. Výuku – edukáciu – zais?uje ?peciálne vy?kolená zdravotná sestra. Pacient, ktorý si vykonáva CAPD musí ma? kedyko?vek mo?nos? zatelefonova? na svoje dialyza?né stredisko- V domácom prostredí je pod?a potreby pacient nav?tevovaný zdravotnou sestrou. Pacientovi kontroluje krvný tlak, pulz, teplotu, miesto vyústenia ketétra a pripomenie ako správne vykonáva? výmeny a ako rie?i? mo?né problémy.- Zaistí tie? v predstihu zásobenie pomôckami a doplní údaje v dokumentácii. Kontroly v dialyza?nom stredisku sú spravidla jedenkrát za mesiac, kedy sú vy?etrení lekárom, majú odobratú krv a vykonajú sa potrebné vy?etrenia Viazanos? na stredisko je podstatne men?ia ako u hemodialýzy, pacienti mô?u ?ah?ie cestova?.

Kedy je potrebné kontaktova? dialyza?né stredisko?

1. Pri podozrení na zápal pobru?nice- peritonitídu. Je to najzáva?nej?ia a obávaná infek?ná komplikácia, kedy infekcia prenikne do bru?nej dutiny. Naj?astej?ie k nej dôjde pri nedodr?aní sterilného postupu pri vykonávaní výmeny dialyza?ného roztoku. Prejaví sa zakalením dialyza?ného roztoku, boles?ami brucha, napätím bru?nej steny, teplotou, zvracaním alebo hna?kou.
2. Pri podozrení na infekciu okolo vústenia katétra, ktorá sa prejavuje za?ervenaním v mieste výstupu katétra, zdurením a hnisavým výtokom. Infekcia pozd?? katétra (tunelová infekcia) je podstatne záva?nej?ia infekcia a prejaví sa aj teplotou a boles?ou brucha.
3. Pri technických komplikáciách (napr. netesnos? koncovky).
4. Pri zmene farby dialyzátu ( ru?ový pri krvácaní) alebo jeho zakalenie.
5. Pri ve?kých výkyvoch krvného tlaku
6. Pri problémoch s vypú??aním a napú??aním dialyzátu
7. Pri akýchko?vek zdravotných problémoch.

Kedy sa peritoneálna dialýza nedá vykonáva??

Peritoneálnu dialýzu nemo?no vykonáva? u pacientov s akútnym zápalom orgánov bru?nej dutiny, u tzv. karcinomatózy pobru?nice a fibróze pobru?nice. Relatívnou kontraindikáciou sú stavy po bru?ných operáciách, po opakovaných zápaloch, bru?nej prietr?i, kolostomii a imunosupresívnej lie?be. Takisto nie je mo?né vykonáva? tento druh lie?by ak pacient nespolupracuje alebo pri nedostato?nom sociálnom zázemí pacienta.

Aké sú výhody peritoneálnej dialýzy?

1. nie je potrebný cievny prístup
2. men?ia zá?a? srdcovo-cievneho systému
3. dobrá kontrola krvného tlaku
4. nedochádza ku krvným stratám, nepou?íva sa heparín
5. zní?ené riziko prenosu vírusových ochorení
6. dlh?ie sa zachováva zvy?ková funkcia obli?iek
7. lie?ba prebieha v domácom prostredí
8. volnej?ia diéta
9. finan?ne je peritoneálna dialýza menej nákladná ako hemodialýza

Aké sú nevýhody peritoneálnej dialýza v porovnaní s hemodialýzou?

1. riziko zápalu pobru?nice
2. nutnos? trvalého peritoneálneho ketétra
3. riziko vzniku bru?nej prietr?e – kýly
4. lie?ba prebieha denne
5. pri zní?enej priepustnosti peritonea je menej ú?inná
6. málo ú?inná mô?e by? aj u svalnatých alebo obéznych pacientov

Kedy dávame peritoneálnej dialýze prednos??

1. pri ochorení srdca s výrazne zní?enou funkciou ?avej komory
2. pri nemo?nosti zaisti? cievny prístup pre hemodialýzupri
3. pri zlej korekcii vysokého krvného tlaku, po cievnej mozgovej príhode
4. krvácavé stavy, kde celkové antikoagulanciá (heparinizácia) je riziková
5. pri zlej dostupnosti dialyza?ného centra

Aké sú mo?nosti lie?by diabetikov peritoneálnou dialýzou?

Pri lie?be diabetikov s chronickým zlyhávaním obli?iek je ú?innos? peritoneálnej dialýzy porovnate?ná s hemodialýzou.. U týchto pacientov býva problematické vytvori? kvalitný cievny prístup, ?asto bývajú títo pacienti obehovo nestabilní, ?astej?ie majú krvácavé stavy. To v?etko mô?e ma? vplyv pri rozhodovaní aký druh lie?by zvoli?. Peritoneálna dialýza sa zdá by? výhodnou alternatívou. Nevýhodou pre diabetikov je obsah glukózy v dialyz?nom roztoku. Vy?aduje to úpravu lie?by. Diabetici sú rizikovou skupinou z viacerých dôvodov komplikácie dialyza?nej lie?by sú u nich ?astej?ie pri oboch typoch dialyz?nej lie?by. Jedná sa najmä o infek?né komplikácie, rýchlej?ie postupuje postihnutie ciev a srdca. Lie?ba je preto náro?nej?ia a zlo?itej?ia.

Autor: MUDr. Eva Kolesárová