Peritoneálny katéter je asi 25 cm dlhá silikónová hadička, ktorej vnútorný koniec je rovný alebo stočený a má v svojej stene rad otvorov. Na jeho povrchu býva jedna až dve dakronové manžety, ktoré slúžia na lepšiu fixáciu katétra v brušnej dutine. Tento katéter sa zavádza na operačnom sále laparoskopickpou technikou v krátkej cvelkovej alebo miestnej anestézii. Koniec s radom otvorov je umiestnený v brušnej dutine, opačný koniec je vyvedený von. Na tento koniec sa nasadí konektorový systém – koncovka, prostredníctvom ktorej sa pacient napája sa set plastikových vakov s dialyzačným roztokom. Katéter ostáva dlhodobo na mieste, konektorový systém sa pravidelne vymieňa.

Miesto vyústenia katétra sa pravidelne umýva vodou a mydlom alebo dezinfekčným roztokom s následným prekrytím sterilným štvorcom, ktorý sa denne mení. S katétrom je možné sa sprchovať, po sprchovaní však treba koniec katétra dezinfikovať. Kúpanie vo vani a bazénoch je vylúčené. Kúpanie v mori je možné.

Aké roztoky sa používajú pri peritoneálnej dialýze?

Peritoneálny dialyzačný roztok musí byť prísne sterilný, je dodávaný vo vakoch z umelej hmoty a objeme 1,5 litra, 2 alebo 2,5 litra. Naplnený vak je v súprave spolu s vypúšťacím vakom a sú spolu spojené hadičkou v tvare Y. Krátkym ramenom tohto Y- setu sa súprava pripája ku koncovke peritoneálneho katétra.

Roztoky obsahujú rôznu koncentráciu glukózy alebo inej osmotickej látky a rozpustené soli v podobnom zložení ako v dialyzáte pri hemodialýze. Čím viac glukózy roztok obsahuje, tým viac je schopný nasať tekutiny cez pobrušnicu. Pri podvýžive pacienta možno použiť roztoky s aminokyselinami, čo sú základné stavebné zložky bielkovín. Tieto sa behom dialýzy vstrebajú a prispievajú k lepšej výžive pacienta. Pri nutnosti korigovať vyššie hodnoty kalcia v krvi sa použijú dialyzačné roztoky s nižším obsahom kalcia.

Ako prebieha výmena roztoku?

Vlastná výmena začína vypustením roztoku z brušnej dutiny, v ďalšej fáze sa prevedie prepláchnutie Y-setu malým množstvom čerstvého dialyzátu ( roztok prejde setom od napúšťacieho do vypúšťacieho vaku, koncovka peritoneálneho katétra je pri tom uzavretá). Nasleduje napustenie čerstvého ohriateho dialyzačného roztoku samospádom do brušnej dutiny a nakoniec uzavretie peritoneálneho katétra a odpojenie od vakového systému.

Aká je diéta pri peritoneálnej dialýze?

Diétny režim je neoddeliteľnou súčasťou liečby dialyzovaných pacientov.

Ako prebieha zaškolenie pacienta a ako je pacient kontrolovaný?

S výukou peritoneálnej dialýzy začíname nuď ešte v nefrologickej ambulancii, alebo behom hospitalizácie , keď má pacient zavádzaný katéter. Pokiaľ si pacient nie je schopný sám vykonávať peritoneálnu dialýzu, môže výmenu vykonávať ktokoľvek, kto sa potom bude o pacienta starať. Výuku – edukáciu – zaisťuje špeciálne vyškolená zdravotná sestra. Pacient, ktorý si vykonáva CAPD musí mať kedykoľvek možnosť zatelefonovať na svoje dialyzačné stredisko- V domácom prostredí je podľa potreby pacient navštevovaný zdravotnou sestrou. Pacientovi kontroluje krvný tlak, pulz, teplotu, miesto vyústenia ketétra a pripomenie ako správne vykonávať výmeny a ako riešiť možné problémy.- Zaistí tiež v predstihu zásobenie pomôckami a doplní údaje v dokumentácii. Kontroly v dialyzačnom stredisku sú spravidla jedenkrát za mesiac, kedy sú vyšetrení lekárom, majú odobratú krv a vykonajú sa potrebné vyšetrenia Viazanosť na stredisko je podstatne menšia ako u hemodialýzy, pacienti môžu ľahšie cestovať.

Kedy je potrebné kontaktovať dialyzačné stredisko?

1. Pri podozrení na zápal pobrušnice- peritonitídu. Je to najzávažnejšia a obávaná infekčná komplikácia, kedy infekcia prenikne do brušnej dutiny. Najčastejšie k nej dôjde pri nedodržaní sterilného postupu pri vykonávaní výmeny dialyzačného roztoku. Prejaví sa zakalením dialyzačného roztoku, bolesťami brucha, napätím brušnej steny, teplotou, zvracaním alebo hnačkou.
2. Pri podozrení na infekciu okolo vústenia katétra, ktorá sa prejavuje začervenaním v mieste výstupu katétra, zdurením a hnisavým výtokom. Infekcia pozdĺž katétra (tunelová infekcia) je podstatne závažnejšia infekcia a prejaví sa aj teplotou a bolesťou brucha.
3. Pri technických komplikáciách (napr. netesnosť koncovky).
4. Pri zmene farby dialyzátu ( ružový pri krvácaní) alebo jeho zakalenie.
5. Pri veľkých výkyvoch krvného tlaku
6. Pri problémoch s vypúšťaním a napúšťaním dialyzátu
7. Pri akýchkoľvek zdravotných problémoch.

Kedy sa peritoneálna dialýza nedá vykonávať?

Peritoneálnu dialýzu nemožno vykonávať u pacientov s akútnym zápalom orgánov brušnej dutiny, u tzv. karcinomatózy pobrušnice a fibróze pobrušnice. Relatívnou kontraindikáciou sú stavy po brušných operáciách, po opakovaných zápaloch, brušnej prietrži, kolostomii a imunosupresívnej liečbe. Takisto nie je možné vykonávať tento druh liečby ak pacient nespolupracuje alebo pri nedostatočnom sociálnom zázemí pacienta.

Aké sú výhody peritoneálnej dialýzy?

1. nie je potrebný cievny prístup
2. menšia záťaž srdcovo-cievneho systému
3. dobrá kontrola krvného tlaku
4. nedochádza ku krvným stratám, nepoužíva sa heparín
5. znížené riziko prenosu vírusových ochorení
6. dlhšie sa zachováva zvyšková funkcia obličiek
7. liečba prebieha v domácom prostredí
8. volnejšia diéta
9. finančne je peritoneálna dialýza menej nákladná ako hemodialýza

Aké sú nevýhody peritoneálnej dialýza v porovnaní s hemodialýzou?

1. riziko zápalu pobrušnice
2. nutnosť trvalého peritoneálneho ketétra
3. riziko vzniku brušnej prietrže – kýly
4. liečba prebieha denne
5. pri zníženej priepustnosti peritonea je menej účinná
6. málo účinná môže byť aj u svalnatých alebo obéznych pacientov

Kedy dávame peritoneálnej dialýze prednosť?

1. pri ochorení srdca s výrazne zníženou funkciou ľavej komory
2. pri nemožnosti zaistiť cievny prístup pre hemodialýzupri
3. pri zlej korekcii vysokého krvného tlaku, po cievnej mozgovej príhode
4. krvácavé stavy, kde celkové antikoagulanciá (heparinizácia) je riziková
5. pri zlej dostupnosti dialyzačného centra

Aké sú možnosti liečby diabetikov peritoneálnou dialýzou?

Pri liečbe diabetikov s chronickým zlyhávaním obličiek je účinnosť peritoneálnej dialýzy porovnateľná s hemodialýzou.. U týchto pacientov býva problematické vytvoriť kvalitný cievny prístup, často bývajú títo pacienti obehovo nestabilní, častejšie majú krvácavé stavy. To všetko môže mať vplyv pri rozhodovaní aký druh liečby zvoliť. Peritoneálna dialýza sa zdá byť výhodnou alternatívou. Nevýhodou pre diabetikov je obsah glukózy v dialyzčnom roztoku. Vyžaduje to úpravu liečby. Diabetici sú rizikovou skupinou z viacerých dôvodov komplikácie dialyzačnej liečby sú u nich častejšie pri oboch typoch dialyzčnej liečby. Jedná sa najmä o infekčné komplikácie, rýchlejšie postupuje postihnutie ciev a srdca. Liečba je preto náročnejšia a zložitejšia.

Autor: MUDr. Eva Kolesárová