Hemodialýza
v sú?asnosti je najroz?írenej?ia metóda nahrádzania funkcie obli?iek.
Princípom je o?is?ovanie krvi od splodín látkovej premeny a odstra?ovanie
nadbyto?nej vody z organizmu difúziou, menej filtráciou a adsorbciou.
O?is?ovanie krvi prebieha mimo tela pacienta v dialyzátore,
v ktorom je umiestnená membrána. Z druhej strany membrány
protiprúdovo preteká dialyza?ný roztok. V dôsledku rozdielnej koncentrácií
látok v rvi a roztoku dochádza k výmene látok pod?a tzv.
koncentra?ného spádu (difúzie). Tak sa mô?u odstráni? niektoré látky, ktoré sa
pri zlyhaní obli?iek hromadia v tele a pôsobia toxicky.(napr.
mo?ovina, kreatinín, draslík) Tieto prestupujú do dialyza?ného roztoku, ktorý
je priebe?ne nahradzovaný ?erstvým a tak sa mô?u dosta? z tela von. Tento fyzikálny proces prebieha obojsmerne,
preto sa mô?u naopak do organizmu dodáva? z dialyza?ného roztoku potrebné
látky, napríklad bikarbonát na úpravu kyslého vnútorného prostredia. Ú?innos?
hemodialýzy závisí na ploche a vlastnostiach membrány, prietoku krvi,
prietoku dialyza?ného roztoku, ve?kosti molekúl látok a dobe dialyza?nej
jednorázovej lie?by – sedenia.
Vlastným
technických zariadením je dialyza?ný monitor. Je to zlo?ité zariadenie,
ktoré má dve hlavné sú?asti. Prvou je
krvná pumpa, ktorá zais?uje obeh krvi mimotelovým obehom z cievneho
prístupu pacienta do dialyzátora a spä?. Druhou je modul pre prípravu
dialyzátu, kde sa mie?a, ohrieva a bilancuje dialyza?ný roztok. Celý
systém je na mnohých miestach automaticky monitorovaný, aby bola lie?ba
bezpe?ná. Systém signalizuje zvukovým a svetelným alarmom mo?ný problém
a prípadne zastaví krvnú pumpu. Aby sa zabránilo zrá?aniu krvi pri
kontakte s umelým materiálom mimotelového obehu pridávajú sa do krvi protizrá?anlivé
lieky, naj?astej?ie heparín. Dialyza?ný roztok sa mie?a s dvojzlo?kového
koncentrátu a ?peciálne upravenej vody, ktorej kvalita je prísne
kontrolovaná.
?o je hemodiafiltrácia?
Hemofiltrácia
je metóda zalo?ená na odstra?ovaní splodín látkovej premeny na podklade
filtrácie. Podobný proces prebieha v obli?kách, kde sa splodiny odstra?ujú
spolo?ne s tekutinou, v ktorej sú rozpustené.
Do
hemofiltra, ktorý má membránu s vysokou priepustnos?ou priteká len krv
a tak tu nedochádza k ?iadnej difúzii ale len filtrácii. Objem
odstránenej tekutiny je spätne nahrádzaný ?peciálnym sterilným roztokom.
Výhodou je odstra?ovanie látok s vy??ou molekulovou hmotnos?ou
a lep?ia tolerancia u obehovo menej stabilných pacientov. Nevýhodou
je finan?ná náro?nos? a vy??ia strata ?ivín, preto je táto metóda
pou?ívaná u men?ieho po?tu pacientov. Kombináciou oboch fyzikálnych
princípov - difúzie a filtrácie – krvi je podkladom metódy nazývanej
hemodiafiltrácia.
Ako sa pacient pripraví na hemodialýzu?
Predpokladom
dialyza?nej lie?by je vytvorenie tepno-?ilovej spojky (arteriovenózna
fistula, spojka, skrat,
shunt=?ant). Táto spojka sa vytvorí chirurgicky s dostato?ným predstihom
pred zahájením dialyza?nej lie?by. Optimálne
je to 3 mesiace pred plánovaným zahájením dialyza?nej lie?by. Na tento
výkon pacienta odosiela jeho o?etrujúci nefrológ, ktorý pacienta dlhodobo
sleduje pre chronické obli?kové ochorenie. Operácia sa prevádza zvä??a
ambulantne v miestnom znecitlivení, naj?astej?ie na predlaktí
nedominantnej hornej kon?atiny. Princípom tejto operácie je spojenie tepny so
?ilou, do ktorej sa dostáva tepenná krv, ?o spôsobí, ?e v ?ile je vysoký
krvný prietok, ?ila sa postupne roz?iruje, aby sa z jedného vpichu pri
dialýze priebe?ne krv brala a do druhého priebe?ne vracala. Alternatívne
je mo?né pou?i? aj jednoihlový prístup, av?ak hemodialýza býva menej
ú?inná a dávka heparínu musí by?
vä??ia.
Ka?dá ihla behom dialýzy je fixovaná ku kon?atine náplas?ou
na dvoch miestach, po skon?ení dialýzy sa náplas? odstráni a miesto vpichu
o?etrí sterilným tampónom a prelepí.
Niektorí pacienti majú problém s vytvorením
a udr?aním fistuly, preto cievny chirurg vytvorí skrat pomocou cievnej
protézy, ktoré sa v?ívajú do podko?ia medzi ?ilu a tepnu v podobe
mostíka. Výhodou je mo?nos? ?astej?ej punkcie. Alternatívnou metódou je
pou?itie vlastnej ?ily ktorá sa pou?ije na na?itie môstika.
Pokia? pacient o svojom ochorení nevie a prejavia sa u neho príznaky
obli?kového zlyhávania, s hemodialýzou sa musí za?a? ihne?, pri?om lekár
musí pacientovi zavies? tzv. dialyza?ný katéter do niektorej ve?kej
?ily. Po?ívajú sa kanyly zvä??a s dvomi kanálikmi. Kanyly sa zavádzajú
v miestnom znecitlivení ambulantne a mo?no ich pou?i? okam?ite. Existujú
aj katétre nazývané permanentné, ktoré sa
mô?u za ur?itých okolností pou?íva? nieko?ko mesiacov. Najzáva?nej?ou
komplikáciou býva v?ak infekcia, preto
sa takýto katéter zavádza len vtedy, ak
nie je iná mo?nos? cievneho prístupu.
?o treba vedie?
o udr?aní optimálnej funkcie
fistuly?
- Fistula sa nesmie za?krcova?, nedá sa na nej mera? krvný
tlak, nosi? hodinky, tesné rukávy, nemá sa z nej odobera? krv ani do nej
aplikova? injekcie alebo infúzie
- Na kon?atine s fistulou by pacient nemal spa?, mal by
ju chráni? pre úrazom
- Miesta vpichu je vhodné meni?
- Dodr?iava? zásady osobnej hygieny, samozrejmos?ou je
umytie ruky pred hemodialýzou
- Personálu treba hlási? alergické prejavy, prejavy zápalu
Ako vlastná hemodialýza
prebieha?
Skôr ako
pacient príde na hemodialýzu personál pripraví pod?a individuálneho rozpisu
prístroj s príslu?nými roztokmi, dialyzátor, sety a ihly. Po príchode
do dialyza?ného strediska má pacient
zmeraný krvný tlak a hmotnos?. To umo?ní zisti?, ko?ko tekutín je
nutné behom dialýzy odstráni?. Behom lie?by pacient sedí v ?peciálnom
kresle alebo le?í na lô?ku, ktoré umo??uje polohovanie. Nasleduje napichovanie
ihiel, prípadne príprava katétra pre
napojenie na systém dialyza?ných setov a aplikácia heparínu
k zabráneniu zrá?ania krvi v systéme. Tzv. arteriálna ihla sa napojí
na arteriálny koniec setu a spustí sa krvná pumpa. Ke? sa cely systém
vrátane dialyzátoru zafarbí krvou,
pripojí sa ?ilová ?as? setu na kanylu ihly. Po nastavení v?etkých parametrov
za?ína sa lie?ba hemodialýzou. Po?as doby, ktorú musí pacient strávi? na
hemodialýze, mô?e pacient spa?, ?íta?, ?tudova?, díva? sa na televíziu , medzi
sebou sa rozpráva?. V?etky dôle?ité funkcie a parametre hemodialýzy sú
zabezpe?ené systémom alarmových hlásení, pacienti sa nemusia bá? zaspa?.
D??ka a frekvencia dialýzy, dávka heparínu, druh dialyza?ných
roztokov, druh dialyzátora a mno?stvo odstránenej tekutiny sa ur?uje
individuálne pre ka?dého pacienta. Obvykle sa dialýza vykonáva trikrát tý?denne
po 5 hodín, ?o lekár mô?e zmeni?
v závislosti od stavu pacienta. Setov a dialyzátor prepláchnutý sterilným fyziologickým
roztokom, aby návrat krvi bol ?o
najúplnej?í. Po ukon?ení dialýzy má pacient opä? zmeraný krvný tlak
a telesnú hmotnos?.
Pre pacientov, ktorí chcú cestova?, existuje
mo?nos? prázdninovej alebo rekrea?nej dialýzy. Sie? dialyza?ných stredísk je
v sú?asnej dobe dostato?ná a pacient mô?e by? dialyzovaný po?as cesty
aj v inom dialyza?nom stredisku,. Pacient musí by? vybavený podrobnou
lekárskou správou zo svojho centra.
Aká má by? ?ivotospráva pri lie?be hemodialýzou?
Vzh?adom na
to, ?e hemodialýza prebieha naj?astej?ie
3x tý?denne, ?i?e nie kontinuálne, je správna diéta a obmedzenie príjmu
tekutín pre pacienta ?ivotne dôle?itá.
Hmotnostný
prírastok medzi dialýzami je spôsobený tým, ?e organizmus nie je schopný
vylú?i? vodu a so?. Je teda vhodné aby prírastky medzi dialýzami boli ?o
najmen?ie. Denný príjem tekutín je mo?né odhadnú? zo sú?tu objemu mo?u za de?
plus 500 ml, príjem soli je nutné zní?i? na minimum.
Ka?dý
pacient sa stretáva s pojmom suchá
váha. Je to cie?ová hmotnos? po
dialýze, kedy by mal by? v tele optimálny obsah vody. Jej stanovenie o ka?dej dialýze
v praxi je obtia?ne a lekár ju stanovuje na základe subjektívneho
stavu pacienta, objektívneho vy?etrenia, TK, event. vy?etrenia prístrojom.
Zadr?iavanie tekutín v tele vedie v zvý?eniu krvného tlaku,
dýchavici, opuchom a mô?e vies? a? k srdcovému zlyhávaniu.
Odstránenie ve?kého mno?stva tekutín pri dialýze mô?e vies? k poklesu
tlaku krvi, kolapsu a niekedy k zániku fistuly. Je preto nesmierne
dôle?ité dodr?a? obmedzenie tekutín a zní?enie príjmu sokli pod?a rady
lekára.
Nieko?ko rád pacientom:
Nepite len tak zo zvyku
Povolené druhy ovocia a zeleniny jedzte vychladené
Pou?ívajte ?uva?ku
a zvlh?ovanie úst
Vyplachujte ústa studenou vodou ale nehltajte ju
Pravidelne si ?istite zuby
Nepite nápoje, ktoré nemajú ?iadnu vý?ivovú alebo
energetickú hodnotu
Dávajte prednos? chladným nápojom
?ím menej soli bude obsahova? va?a strava, tým men?í smäd
budete ma?
Ak ste diabetik, pocit smädu vám mô?e spôsobova? vysoká
glykémia
Diéta musí zaisti? dostatok energie a látok
potrebných pre látkovú výmenu organizmu a musí obmedzi? príjem látok,
ktoré v dôsledku zlyhania obli?iek sa v tele hromadia. (draslík,
fosfor, sodík, voda...)
Kalorický príjem
má by? 35 kcal (150kJ) /kg ideálnej hmotnosti / de?
Príjem bielkovín 1 – 1,2 g/ kg ideálnej hmotnosti / de?
Príjem sodíka
(nátrium) je nutné obmedzi?. Odporú?aný príjem je 23mg / kg ideálnej hmotnosti.
Potraviny s nízkym obsahom sodíka sú tie, ktoré majú v 100g do 100 mg
sodíka
Príjem draslíka
(kálium) má zásadný význam. Zvý?ené hodnoty draslíka v krvi mô?u
vies? k záva?ným zdravotným
dôsledkom, vrátane srdcovej zástavy. Striktné obmedzenie príjmu draslíka musí
by? u pacientov nemo?iacich – anurických. Odporú?ané mno?stvo je 39mg / kg
ideálnej hmotnosti / de?. Bohaté na draslík sú niektoré druhy ovocia
a zeleniny ( banány, marhule, kiwi, rebarbora, su?ene ovocie ) a orie?ky. Nie je vhodné pou?íva? náhradu soli, lebo
obsahuje draslík. ( salnatrex, maru?ka)
Príjem fosforu by nemal presahova? 1,2 g/ de?. Je to
?a?ké dodr?a? pri snahe prijíma?
odporú?ané mno?stvo bielkovín, preto?e vä??ina potravín obsahujúcich bielkoviny
ma i vysoký obsah fosforu.
Z nápojov majú vysoký obsah fosforu nápoje typu Coca-Cola
a pivo. Na zní?enie mno?stva vstrebávaného fosforu z tráviaceho
traktu sa pou?ívajú tzv. viaza?e fosfátov (obvykle uhli?itan alebo octan vápenatý, poprípade
?peciálne lieky ).
Príjem vápnika ( kalcia ) je individuálny, vä??inou
má by? 500 – 1000mg denne, ale pokia? pacient u?íva viaza?e fosforu, tento
príjem býva aj vy??í. Sú?asne sa podáva aj
aktívny vitamín D3.
Z vitamínov má by? zaistený príjem vitamínu C do
100 mg denne, kyselina lisová (acidum folicum)1/2 tbl po 10 mg denne
a vitamín B6 ( pyridoxín) l tbl. po 20 mg denne
V diéte ide najmä o vytvorenie nových zvyklostí.
V?eobecne rovnako ako odporú?aniach zdravej vý?ivy za hlavný zdroj energie sa
pova?ujú zlo?ité cukry, t.j. ?kroby, napr. v obilninách a celozrných
výrobkoch, obmedzujú sa ?ivo?í?ne tuky a naopak sa odporú?ajú rastlinné oleje
s nenasýtenými mastnými kyselinami. V strave by malo by? viac
plnohodnotných bielkovín.
V niektorých strediskách
pôsobia aj ?kolenie diétne sestry.
Lieky pou?ívané pri lie?be hemodialýzou
1.Viaza?e fosfátov sú nevyhnuté, preto?e ak má
by? zachovaný dostato?ný príjem
bielkovín, oby?ajne sa zvý?i aj príjem fosfátov. Ako viaza?e fosfátov sa
pou?ívajú naj?astej?ie uhli?itan vápenatý alebo octan vápenatý, a to pred
jedlom alebo po?as jedla, aby jeho väzobná schopnos? bola ?o najvä??ia.
2. Erytropoetín je ?udský hormón ktorý je nevyhnutný
pre tvorbu ?ervených krviniek a u pacientov so zlyhaním obli?iek je
ho nedostatok. Podáva sa injek?ne
3. Preparáty ?eleza, ktoré sa u pacientov so zlyhaním
obli?iek málo vstrebáva a viac stráca. ?asto sa podáva injek?ne
4. Vitamíny sa pri hemodialýze strácajú, preto
sa nahrádzajú. Pri dobre vyvá?enej diéte pridáva sa vä??inou len vitamín B6
a kyslina listová. Niekedy sa podáva aktívny vitamín D3.
5. Lieky na zní?enie krvného tlaku
Naj?astej?ie komplikácie pri hemodialýze
1.Pokles krvného tlaku (hypotenzia). Prí?inou mô?e
by? ve?ká objem odstránenej tekutiny, cukrovka, lieky na zní?enie krvného
tlaku, pokro?ila skleróza tepien, postihnutie periférnych a orgánových
nervov a ochorenie srdca. Príznakom ja stup?ujúca sa slabos?, ospalos?,
zhor?ené videnie a? prechodná strata vedomia. Pacient pri prvých príznakoch
musí v?as privola? personál, aby bol krvný tlak upravený.
2. Zvý?enie krvného tlaku. (artériová hypertenzia).
Mô?e sa objavi? u pacientov ktorí sa na hypertenziu lie?ia, ale mô?e by?
aj príznakom tzv. disekvilibra?ného syndrómu, kedy dochádza k príli?
rýchlemu odstra?ovaniu katabolitov. Sú?as?ou disekvilibra?ného syndrómu je
i boles? hlavy a zvracanie. Vtedy treba zvý?i? frekvenciu dialýz
po?as tý?d?a a upravi? dialyza?ný rozpis.
3. Svalové k??e. Sú ?asté u pacientov
s ve?kými medzidialyza?nými prírastkami, alebo pri rýchlom zní?ení sodíka
v tele. Postihujú najmä svaly dolných kon?atín. Rie?ením je zní?enie
ultrafiltrácie, aplikácia koncentrovanej glukózy, ev. doplnenie krvného objemu.
Komplikácie pri dlhodobej lie?be hemodialýzou.
- Anémia.
Prí?inou je nedostato?ná produkcia erytropetínu, hormónu ktorý sa
vytvára v obli?kách, ktorý podporuje krvitvorbu. ?al?ími prí?inami sú
straty krviniek pri dialýze a prí?inou je aj skrátené pre?ívanie
krviniek. Výrazné zní?enie ?ervených krviniek mô?e spôsobova? únavnos?,
dýchavicu a mô?e zhor?ova? aj iné ?ivotné funkcie. V sú?asnej
dobe je k dispozícii hormón erytropetín vo forme injekcií, av?ak
lie?ba je enormne drahá. Lie?ba sa dopl?uje podávaním ?eleza.
- Svrbenie
ko?e. Úporné svrbenie ko?e mô?e zhor?ova? kvalitu ?ivota. Náchylnej?í
sú pacienti s postihnutím pe?ene a alergici. Pomáhajú viaza?e
fosfátov, mastenie ko?e, lieky proti alergii a nízke dávky
ultrafialového ?iarenia.
- Vysoký
krvný tlak. Predstavuje jeden z rizikových faktorov rozvoja
kôrnatenia tepien – aterosklerózy. Jeho dlhodobé hodnoty nemajú prevy?ova?
TK 140/90 torr ( merané v intervale medzi dialýzami). ?asto súvisí
s prevodnením organizmu a vy??ím príjmom soli. Pacienti musia
u?íva? lieky na zní?enie tlaku krvi.
- Ochorenie
kostí a k?bov. Problémy
s kos?ami sa objavujú u? v ?tádiu chronickej obli?kovej
nedostato?nosti a mô?u pokra?ova? alebo sa i zhor?ova?
v období dialyza?nej lie?by. Pacienti majú bolesti dlhých kostí,
k?bov a na niektorých miestach
v tele sa mô?u usadzova? kry?táliky fosfore?nanu vápenatého, ktorý
spôsobuje aj ?ervené o?né spojovky.
Východiskom je opä? dlhodobé u?ívanie viaza?ov fosfátov, pridáva sa
aktívny vitamín D3 a v ojedinelých prípadoch je nutná aj
operácia pri?títnych teliesok, ktoré uvo??ujú do krvi hormón parathormón,
ktorý sa podie?a na metabolizme vápnika a fosforu. Pokia? sa hladina
parathomónu a minerálov sleduje,
rozvoju kostnej choroby sa dá predís?. V niektorých prípadoch sa podávajú
?peciálne lieky.
- Dialyza?ná
amyloidóza. U niektorých dlhodobo dialyzovaných pacientov
dochádza k ukladaniu zvlá?tneho typu bielkoviny (amyloid) do k?bov
a ?liach, ?o mô?e spôsobova? boles?.
Naj?astej?ie mô?e by? postihnutá ruka, rameno a chrbtica, amyloid
v oblasti zápästia mô?e spôsobi? útlak nervov ktoré inervujú ruku.
V niektorých prípadoch je nutná operácia.
- Vírusový
zápal pe?ene typu B a C.
Hemodialyzovaní pacienti majú vy??ie riziko získania týchto
ochorení. Dnes sa pova?uje za ?tandartné dialyzova? pacientov, ktorí sú
nosi?mi tejto vírusovej choroby oddelene. Z tohto dôvodu sú v?etci
pacienti pravidelne na obidva typy hepatitíd pravidelne testovaní
a prípadne aj o?kovaní.
- Psychologické
problémy. Pacienti majú zmenený
?ivotný ?týl ?o pre niektorých býva záva?ným problémom,. Ve?a zále?í na
rodinnom zázemí, priate?och a zamestnaní.. Napriek ve?kým pokrokom
v lie?be zostáva vedomie ?a?kého ochorenia a ?ivotná závislos?
na umelej obli?ke je ve?mi stresujúcim faktorom. Ka?dému trvá rôzne dlho,
ne? sa nau?í chápa?, ?e sa dialyzuje aby ?il, a nie naopak.
Dialyza?ná lie?ba nahrádza funkciu orgánu a ke? je dobre vykonávaná,
mô?e vytvori? predpoklady pre ?al?í aktívny ?ivot. Takisto cvi?enie
a ?portové aktivity pomáhajú v prevencii komplikácií
a u star?ích osôb k zachovaniu sebesta?nosti.
- Mo?nos?
tehotenstva. Hormonálne odchýlky u ?ien zni?ujú mo?nos?
otehotnenia, ktoré je naviac rizikové pre matku aj plod. Antikoncepcia je
plne odporú?aná. Vhodnej?ia doba pre tehotenstvo nastáva po transplantácii
obli?ky, kedy sa príslu?ným spôsobom upraví lie?ba ja re?im.
Autor: MUDr. Eva Kolesárová