Hemodialýza
v súčasnosti je najrozšírenejšia metóda nahrádzania funkcie obličiek.
Princípom je očisťovanie krvi od splodín látkovej premeny a odstraňovanie
nadbytočnej vody z organizmu difúziou, menej filtráciou a adsorbciou.
Očisťovanie krvi prebieha mimo tela pacienta v dialyzátore,
v ktorom je umiestnená membrána. Z druhej strany membrány
protiprúdovo preteká dialyzačný roztok. V dôsledku rozdielnej koncentrácií
látok v rvi a roztoku dochádza k výmene látok podľa tzv.
koncentračného spádu (difúzie). Tak sa môžu odstrániť niektoré látky, ktoré sa
pri zlyhaní obličiek hromadia v tele a pôsobia toxicky.(napr.
močovina, kreatinín, draslík) Tieto prestupujú do dialyzačného roztoku, ktorý
je priebežne nahradzovaný čerstvým a tak sa môžu dostať z tela von. Tento fyzikálny proces prebieha obojsmerne,
preto sa môžu naopak do organizmu dodávať z dialyzačného roztoku potrebné
látky, napríklad bikarbonát na úpravu kyslého vnútorného prostredia. Účinnosť
hemodialýzy závisí na ploche a vlastnostiach membrány, prietoku krvi,
prietoku dialyzačného roztoku, veľkosti molekúl látok a dobe dialyzačnej
jednorázovej liečby – sedenia.
Vlastným
technických zariadením je dialyzačný monitor. Je to zložité zariadenie,
ktoré má dve hlavné súčasti. Prvou je
krvná pumpa, ktorá zaisťuje obeh krvi mimotelovým obehom z cievneho
prístupu pacienta do dialyzátora a späť. Druhou je modul pre prípravu
dialyzátu, kde sa mieša, ohrieva a bilancuje dialyzačný roztok. Celý
systém je na mnohých miestach automaticky monitorovaný, aby bola liečba
bezpečná. Systém signalizuje zvukovým a svetelným alarmom možný problém
a prípadne zastaví krvnú pumpu. Aby sa zabránilo zrážaniu krvi pri
kontakte s umelým materiálom mimotelového obehu pridávajú sa do krvi protizrážanlivé
lieky, najčastejšie heparín. Dialyzačný roztok sa mieša s dvojzložkového
koncentrátu a špeciálne upravenej vody, ktorej kvalita je prísne
kontrolovaná.
Čo je hemodiafiltrácia?
Hemofiltrácia
je metóda založená na odstraňovaní splodín látkovej premeny na podklade
filtrácie. Podobný proces prebieha v obličkách, kde sa splodiny odstraňujú
spoločne s tekutinou, v ktorej sú rozpustené.
Do
hemofiltra, ktorý má membránu s vysokou priepustnosťou priteká len krv
a tak tu nedochádza k žiadnej difúzii ale len filtrácii. Objem
odstránenej tekutiny je spätne nahrádzaný špeciálnym sterilným roztokom.
Výhodou je odstraňovanie látok s vyššou molekulovou hmotnosťou
a lepšia tolerancia u obehovo menej stabilných pacientov. Nevýhodou
je finančná náročnosť a vyššia strata živín, preto je táto metóda
používaná u menšieho počtu pacientov. Kombináciou oboch fyzikálnych
princípov - difúzie a filtrácie – krvi je podkladom metódy nazývanej
hemodiafiltrácia.
Ako sa pacient pripraví na hemodialýzu?
Predpokladom
dialyzačnej liečby je vytvorenie tepno-žilovej spojky (arteriovenózna
fistula, spojka, skrat,
shunt=šant). Táto spojka sa vytvorí chirurgicky s dostatočným predstihom
pred zahájením dialyzačnej liečby. Optimálne
je to 3 mesiace pred plánovaným zahájením dialyzačnej liečby. Na tento
výkon pacienta odosiela jeho ošetrujúci nefrológ, ktorý pacienta dlhodobo
sleduje pre chronické obličkové ochorenie. Operácia sa prevádza zväčša
ambulantne v miestnom znecitlivení, najčastejšie na predlaktí
nedominantnej hornej končatiny. Princípom tejto operácie je spojenie tepny so
žilou, do ktorej sa dostáva tepenná krv, čo spôsobí, že v žile je vysoký
krvný prietok, žila sa postupne rozširuje, aby sa z jedného vpichu pri
dialýze priebežne krv brala a do druhého priebežne vracala. Alternatívne
je možné použiť aj jednoihlový prístup, avšak hemodialýza býva menej
účinná a dávka heparínu musí byť
väčšia.
Každá ihla behom dialýzy je fixovaná ku končatine náplasťou
na dvoch miestach, po skončení dialýzy sa náplasť odstráni a miesto vpichu
ošetrí sterilným tampónom a prelepí.
Niektorí pacienti majú problém s vytvorením
a udržaním fistuly, preto cievny chirurg vytvorí skrat pomocou cievnej
protézy, ktoré sa všívajú do podkožia medzi žilu a tepnu v podobe
mostíka. Výhodou je možnosť častejšej punkcie. Alternatívnou metódou je
použitie vlastnej žily ktorá sa použije na našitie môstika.
Pokiaľ pacient o svojom ochorení nevie a prejavia sa u neho príznaky
obličkového zlyhávania, s hemodialýzou sa musí začať ihneď, pričom lekár
musí pacientovi zaviesť tzv. dialyzačný katéter do niektorej veľkej
žily. Požívajú sa kanyly zväčša s dvomi kanálikmi. Kanyly sa zavádzajú
v miestnom znecitlivení ambulantne a možno ich použiť okamžite. Existujú
aj katétre nazývané permanentné, ktoré sa
môžu za určitých okolností používať niekoľko mesiacov. Najzávažnejšou
komplikáciou býva však infekcia, preto
sa takýto katéter zavádza len vtedy, ak
nie je iná možnosť cievneho prístupu.
Čo treba vedieť
o udržaní optimálnej funkcie
fistuly?
- Fistula sa nesmie zaškrcovať, nedá sa na nej merať krvný
tlak, nosiť hodinky, tesné rukávy, nemá sa z nej odoberať krv ani do nej
aplikovať injekcie alebo infúzie
- Na končatine s fistulou by pacient nemal spať, mal by
ju chrániť pre úrazom
- Miesta vpichu je vhodné meniť
- Dodržiavať zásady osobnej hygieny, samozrejmosťou je
umytie ruky pred hemodialýzou
- Personálu treba hlásiť alergické prejavy, prejavy zápalu
Ako vlastná hemodialýza
prebieha?
Skôr ako
pacient príde na hemodialýzu personál pripraví podľa individuálneho rozpisu
prístroj s príslušnými roztokmi, dialyzátor, sety a ihly. Po príchode
do dialyzačného strediska má pacient
zmeraný krvný tlak a hmotnosť. To umožní zistiť, koľko tekutín je
nutné behom dialýzy odstrániť. Behom liečby pacient sedí v špeciálnom
kresle alebo leží na lôžku, ktoré umožňuje polohovanie. Nasleduje napichovanie
ihiel, prípadne príprava katétra pre
napojenie na systém dialyzačných setov a aplikácia heparínu
k zabráneniu zrážania krvi v systéme. Tzv. arteriálna ihla sa napojí
na arteriálny koniec setu a spustí sa krvná pumpa. Keď sa cely systém
vrátane dialyzátoru zafarbí krvou,
pripojí sa žilová časť setu na kanylu ihly. Po nastavení všetkých parametrov
začína sa liečba hemodialýzou. Počas doby, ktorú musí pacient stráviť na
hemodialýze, môže pacient spať, čítať, študovať, dívať sa na televíziu , medzi
sebou sa rozprávať. Všetky dôležité funkcie a parametre hemodialýzy sú
zabezpečené systémom alarmových hlásení, pacienti sa nemusia báť zaspať.
Dĺžka a frekvencia dialýzy, dávka heparínu, druh dialyzačných
roztokov, druh dialyzátora a množstvo odstránenej tekutiny sa určuje
individuálne pre každého pacienta. Obvykle sa dialýza vykonáva trikrát týždenne
po 5 hodín, čo lekár môže zmeniť
v závislosti od stavu pacienta. Setov a dialyzátor prepláchnutý sterilným fyziologickým
roztokom, aby návrat krvi bol čo
najúplnejší. Po ukončení dialýzy má pacient opäť zmeraný krvný tlak
a telesnú hmotnosť.
Pre pacientov, ktorí chcú cestovať, existuje
možnosť prázdninovej alebo rekreačnej dialýzy. Sieť dialyzačných stredísk je
v súčasnej dobe dostatočná a pacient môže byť dialyzovaný počas cesty
aj v inom dialyzačnom stredisku,. Pacient musí byť vybavený podrobnou
lekárskou správou zo svojho centra.
Aká má byť životospráva pri liečbe hemodialýzou?
Vzhľadom na
to, že hemodialýza prebieha najčastejšie
3x týždenne, čiže nie kontinuálne, je správna diéta a obmedzenie príjmu
tekutín pre pacienta životne dôležitá.
Hmotnostný
prírastok medzi dialýzami je spôsobený tým, že organizmus nie je schopný
vylúčiť vodu a soľ. Je teda vhodné aby prírastky medzi dialýzami boli čo
najmenšie. Denný príjem tekutín je možné odhadnúť zo súčtu objemu moču za deň
plus 500 ml, príjem soli je nutné znížiť na minimum.
Každý
pacient sa stretáva s pojmom suchá
váha. Je to cieľová hmotnosť po
dialýze, kedy by mal byť v tele optimálny obsah vody. Jej stanovenie o každej dialýze
v praxi je obtiažne a lekár ju stanovuje na základe subjektívneho
stavu pacienta, objektívneho vyšetrenia, TK, event. vyšetrenia prístrojom.
Zadržiavanie tekutín v tele vedie v zvýšeniu krvného tlaku,
dýchavici, opuchom a môže viesť až k srdcovému zlyhávaniu.
Odstránenie veľkého množstva tekutín pri dialýze môže viesť k poklesu
tlaku krvi, kolapsu a niekedy k zániku fistuly. Je preto nesmierne
dôležité dodržať obmedzenie tekutín a zníženie príjmu sokli podľa rady
lekára.
Niekoľko rád pacientom:
Nepite len tak zo zvyku
Povolené druhy ovocia a zeleniny jedzte vychladené
Používajte žuvačku
a zvlhčovanie úst
Vyplachujte ústa studenou vodou ale nehltajte ju
Pravidelne si čistite zuby
Nepite nápoje, ktoré nemajú žiadnu výživovú alebo
energetickú hodnotu
Dávajte prednosť chladným nápojom
Čím menej soli bude obsahovať vaša strava, tým menší smäd
budete mať
Ak ste diabetik, pocit smädu vám môže spôsobovať vysoká
glykémia
Diéta musí zaistiť dostatok energie a látok
potrebných pre látkovú výmenu organizmu a musí obmedziť príjem látok,
ktoré v dôsledku zlyhania obličiek sa v tele hromadia. (draslík,
fosfor, sodík, voda...)
Kalorický príjem
má byť 35 kcal (150kJ) /kg ideálnej hmotnosti / deň
Príjem bielkovín 1 – 1,2 g/ kg ideálnej hmotnosti / deň
Príjem sodíka
(nátrium) je nutné obmedziť. Odporúčaný príjem je 23mg / kg ideálnej hmotnosti.
Potraviny s nízkym obsahom sodíka sú tie, ktoré majú v 100g do 100 mg
sodíka
Príjem draslíka
(kálium) má zásadný význam. Zvýšené hodnoty draslíka v krvi môžu
viesť k závažným zdravotným
dôsledkom, vrátane srdcovej zástavy. Striktné obmedzenie príjmu draslíka musí
byť u pacientov nemočiacich – anurických. Odporúčané množstvo je 39mg / kg
ideálnej hmotnosti / deň. Bohaté na draslík sú niektoré druhy ovocia
a zeleniny ( banány, marhule, kiwi, rebarbora, sušene ovocie ) a oriešky. Nie je vhodné používať náhradu soli, lebo
obsahuje draslík. ( salnatrex, maruška)
Príjem fosforu by nemal presahovať 1,2 g/ deň. Je to
ťažké dodržať pri snahe prijímať
odporúčané množstvo bielkovín, pretože väčšina potravín obsahujúcich bielkoviny
ma i vysoký obsah fosforu.
Z nápojov majú vysoký obsah fosforu nápoje typu Coca-Cola
a pivo. Na zníženie množstva vstrebávaného fosforu z tráviaceho
traktu sa používajú tzv. viazače fosfátov (obvykle uhličitan alebo octan vápenatý, poprípade
špeciálne lieky ).
Príjem vápnika ( kalcia ) je individuálny, väčšinou
má byť 500 – 1000mg denne, ale pokiaľ pacient užíva viazače fosforu, tento
príjem býva aj vyšší. Súčasne sa podáva aj
aktívny vitamín D3.
Z vitamínov má byť zaistený príjem vitamínu C do
100 mg denne, kyselina lisová (acidum folicum)1/2 tbl po 10 mg denne
a vitamín B6 ( pyridoxín) l tbl. po 20 mg denne
V diéte ide najmä o vytvorenie nových zvyklostí.
Všeobecne rovnako ako odporúčaniach zdravej výživy za hlavný zdroj energie sa
považujú zložité cukry, t.j. škroby, napr. v obilninách a celozrných
výrobkoch, obmedzujú sa živočíšne tuky a naopak sa odporúčajú rastlinné oleje
s nenasýtenými mastnými kyselinami. V strave by malo byť viac
plnohodnotných bielkovín.
V niektorých strediskách
pôsobia aj školenie diétne sestry.
Lieky používané pri liečbe hemodialýzou
1.Viazače fosfátov sú nevyhnuté, pretože ak má
byť zachovaný dostatočný príjem
bielkovín, obyčajne sa zvýši aj príjem fosfátov. Ako viazače fosfátov sa
používajú najčastejšie uhličitan vápenatý alebo octan vápenatý, a to pred
jedlom alebo počas jedla, aby jeho väzobná schopnosť bola čo najväčšia.
2. Erytropoetín je ľudský hormón ktorý je nevyhnutný
pre tvorbu červených krviniek a u pacientov so zlyhaním obličiek je
ho nedostatok. Podáva sa injekčne
3. Preparáty železa, ktoré sa u pacientov so zlyhaním
obličiek málo vstrebáva a viac stráca. Často sa podáva injekčne
4. Vitamíny sa pri hemodialýze strácajú, preto
sa nahrádzajú. Pri dobre vyváženej diéte pridáva sa väčšinou len vitamín B6
a kyslina listová. Niekedy sa podáva aktívny vitamín D3.
5. Lieky na zníženie krvného tlaku
Najčastejšie komplikácie pri hemodialýze
1.Pokles krvného tlaku (hypotenzia). Príčinou môže
byť veľká objem odstránenej tekutiny, cukrovka, lieky na zníženie krvného
tlaku, pokročila skleróza tepien, postihnutie periférnych a orgánových
nervov a ochorenie srdca. Príznakom ja stupňujúca sa slabosť, ospalosť,
zhoršené videnie až prechodná strata vedomia. Pacient pri prvých príznakoch
musí včas privolať personál, aby bol krvný tlak upravený.
2. Zvýšenie krvného tlaku. (artériová hypertenzia).
Môže sa objaviť u pacientov ktorí sa na hypertenziu liečia, ale môže byť
aj príznakom tzv. disekvilibračného syndrómu, kedy dochádza k príliš
rýchlemu odstraňovaniu katabolitov. Súčasťou disekvilibračného syndrómu je
i bolesť hlavy a zvracanie. Vtedy treba zvýšiť frekvenciu dialýz
počas týždňa a upraviť dialyzačný rozpis.
3. Svalové kŕče. Sú časté u pacientov
s veľkými medzidialyzačnými prírastkami, alebo pri rýchlom znížení sodíka
v tele. Postihujú najmä svaly dolných končatín. Riešením je zníženie
ultrafiltrácie, aplikácia koncentrovanej glukózy, ev. doplnenie krvného objemu.
Komplikácie pri dlhodobej liečbe hemodialýzou.
- Anémia.
Príčinou je nedostatočná produkcia erytropetínu, hormónu ktorý sa
vytvára v obličkách, ktorý podporuje krvitvorbu. Ďalšími príčinami sú
straty krviniek pri dialýze a príčinou je aj skrátené prežívanie
krviniek. Výrazné zníženie červených krviniek môže spôsobovať únavnosť,
dýchavicu a môže zhoršovať aj iné životné funkcie. V súčasnej
dobe je k dispozícii hormón erytropetín vo forme injekcií, avšak
liečba je enormne drahá. Liečba sa doplňuje podávaním železa.
- Svrbenie
kože. Úporné svrbenie kože môže zhoršovať kvalitu života. Náchylnejší
sú pacienti s postihnutím pečene a alergici. Pomáhajú viazače
fosfátov, mastenie kože, lieky proti alergii a nízke dávky
ultrafialového žiarenia.
- Vysoký
krvný tlak. Predstavuje jeden z rizikových faktorov rozvoja
kôrnatenia tepien – aterosklerózy. Jeho dlhodobé hodnoty nemajú prevyšovať
TK 140/90 torr ( merané v intervale medzi dialýzami). Často súvisí
s prevodnením organizmu a vyšším príjmom soli. Pacienti musia
užívať lieky na zníženie tlaku krvi.
- Ochorenie
kostí a kĺbov. Problémy
s kosťami sa objavujú už v štádiu chronickej obličkovej
nedostatočnosti a môžu pokračovať alebo sa i zhoršovať
v období dialyzačnej liečby. Pacienti majú bolesti dlhých kostí,
kĺbov a na niektorých miestach
v tele sa môžu usadzovať kryštáliky fosforečnanu vápenatého, ktorý
spôsobuje aj červené očné spojovky.
Východiskom je opäť dlhodobé užívanie viazačov fosfátov, pridáva sa
aktívny vitamín D3 a v ojedinelých prípadoch je nutná aj
operácia prištítnych teliesok, ktoré uvoľňujú do krvi hormón parathormón,
ktorý sa podieľa na metabolizme vápnika a fosforu. Pokiaľ sa hladina
parathomónu a minerálov sleduje,
rozvoju kostnej choroby sa dá predísť. V niektorých prípadoch sa podávajú
špeciálne lieky.
- Dialyzačná
amyloidóza. U niektorých dlhodobo dialyzovaných pacientov
dochádza k ukladaniu zvláštneho typu bielkoviny (amyloid) do kĺbov
a šliach, čo môže spôsobovať bolesť.
Najčastejšie môže byť postihnutá ruka, rameno a chrbtica, amyloid
v oblasti zápästia môže spôsobiť útlak nervov ktoré inervujú ruku.
V niektorých prípadoch je nutná operácia.
- Vírusový
zápal pečene typu B a C.
Hemodialyzovaní pacienti majú vyššie riziko získania týchto
ochorení. Dnes sa považuje za štandartné dialyzovať pacientov, ktorí sú
nosičmi tejto vírusovej choroby oddelene. Z tohto dôvodu sú všetci
pacienti pravidelne na obidva typy hepatitíd pravidelne testovaní
a prípadne aj očkovaní.
- Psychologické
problémy. Pacienti majú zmenený
životný štýl čo pre niektorých býva závažným problémom,. Veľa záleží na
rodinnom zázemí, priateľoch a zamestnaní.. Napriek veľkým pokrokom
v liečbe zostáva vedomie ťažkého ochorenia a životná závislosť
na umelej obličke je veľmi stresujúcim faktorom. Každému trvá rôzne dlho,
než sa naučí chápať, že sa dialyzuje aby žil, a nie naopak.
Dialyzačná liečba nahrádza funkciu orgánu a keď je dobre vykonávaná,
môže vytvoriť predpoklady pre ďalší aktívny život. Takisto cvičenie
a športové aktivity pomáhajú v prevencii komplikácií
a u starších osôb k zachovaniu sebestačnosti.
- Možnosť
tehotenstva. Hormonálne odchýlky u žien znižujú možnosť
otehotnenia, ktoré je naviac rizikové pre matku aj plod. Antikoncepcia je
plne odporúčaná. Vhodnejšia doba pre tehotenstvo nastáva po transplantácii
obličky, kedy sa príslušným spôsobom upraví liečba ja režim.
Autor: MUDr. Eva Kolesárová