Mnohé štúdie ukázali asociáciu medzi používaním intravenózneho vitamínu D a lepšími výsledkami medzi pacientmi s konečným štádiom obličkovej choroby ESRD (ESRD = end-stage renal disease). Tieto výsledky zahrňujú kratšie doby nemocničných pobytov a nižšiu mortalitu.^1,2. Ďalej, koncentrácia endogénne produkovaného vitamínu D je tiež priamo úmerná s prežitím u pacientov liečených na dialýze³.

Nová retrospektívna kohortná štúdia preskúmala, či nezlepší orálny kalcitriol prežívanie pacientov s CKD (CKD = chronic kidney disease). Shoben a iní použili údaje z mnohých prameňov v Správe veteránov (Veterans Administration), systému starostlivosti o zdravie v Severozápadnej pacifickej spoločnosti (Pacific Northwest), na porovnanie dvoch skupín pacientov, pričom jedna skupina užívala orálne kalcitriol a druhá neužívala orálne kalcitriol. Upravené na vek, rasu a pohlavie, použitie kalcitriolu bolo asociované s o 24 % nižším nebezpečím smrti, a s 14 % nižším nebezpečím smrti alebo začatím dlhodobej dialyzačnej liečby, v porovnaní so skupinou ktorá neužívala kalcitriol (pomer nebezpečia = 0.76, interval dôveryhodnosti 0.60-0.95, P = 0.014, resp. pomer nebezpečia = 0.86, interval dôveryhodnosti 0.71-1.04, P = 0.120). Tieto údaje silne podporujú liečbu sekundárneho hyperparathyroidizmu u CKD spôsobom podobným u ESRD pacientov. Ďalej podporujú záver, že intravenózna terapia nie je podstatnou a že orálna terapia môže poskytovať benefit.

Link: Zdroj.