Vo svetle zmien v etiológii pediatrického akútneho poškodenia obličiek AKI (AKI = acute kidney injury), jasnejšie a dlhodobé priaznivé výsledky tohoto stavu by mohla poskytnúť optimalizácia ďalších stratégií.

Cieľ: Charakterizovať dlhodobú incidenciu smrti a reziduálneho poškodenia obličiek u detí po epizóde AKI.

Zámer a zákrok: Deti, ktoré boli liečené na AKI v Texas Children´s Hospital medzi januárom roku 1998 a júnom roku 2001, boli začlenené do tejto prospektívnej štúdie, keď boli v dobe prepustenia na žive, keď pri ich prepustení alebo smrti bola konštatovaná diagnóza akútneho zlyhania obličiek ARF (ARF = acute renal failure), a keď mali stanovenú glomerulovú filtráciu GFR (GFR = glomerular filtration rate) o hodnote </= 75 ml/min/1.73 m². Chronická obličková choroba a predchádzajúca transplantácia obličky boli kritériami vylúčenia zo štúdie. Prežívajúci pacienti s fungujúcimi obličkami, ktorí súhlasili zúčastniť sa na štúdii, boli pozvaní na jednu vizitu, behom ktorej boli vyhodnotené štyri parametre obličkového poškodenia - bol určený klírens kreatinínu (vypočítaný za použitia Schwartzovej rovnice), určil sa pomer albumín/kreatinínu a zistil sa tlak krvi. Bol použitý dotazník 4.1 Generic Scale PedsQL^® (James W. Varni, College Station, TX) na vyhodnotenie kvality života týkajúcej sa zdravotného stavu.

Výstupné merania: Hlavnými koncovými bodmi boli prežívanie pacienta, prežitie obličky, hyperfiltrácia (klírens kreatinínu > 150 ml/min/1.73 m²), mikroalbuminúria ( pomer albumín/ kreatinínu >/= 30), hematúria a tlak krvi.

Výsledky: Medzi 174 deťmi ktoré boli hospitalizované, 139 (79.9 %) bolo na žive a 158 (90.8 %) malo fungujúce obličky o 3-5 rokov neskôr. Úmrtnosť bola najvyššia v prvom roku po transplantácii (68.6 %). Keď berieme do úvahy 71 úmrtí ktoré nastali behom hospitalizácie, celkový pomer prežitia 3-5 rokov bol 56 % (139/245). Prežitie obličiek bolo značne nižšie u pacientov s primárnymi obličkovými alebo urologickými chorobami ako u pacientov, ktorí mali iné príčiny zlyhania obličiek (68.6 % oproti 95.7 %; P < 0.0001). Zo 126 detí, ktoré boli na žive, s fungujúcimi obličkami v dobe sledovania štúdie, 29 súhlasilo zúčastniť sa akcie. Pacientská demografia, trvanie hospitalizácie a klinický stav pri odchode, boli podobné u detí ktoré sa zúčastnili a ktoré sa nezúčastnili na štúdii. Etiológia AKI medzi účastníkmi zahrňovala primárne obličkové ťažkosti (n = 4), nefrotoxické poškodenie (n = 3) a akútnu tubulárnu nekrózu/sepsu/hemorágiu (n = 11). Dôkaz poškodenia obličiek bol zaznamenaný u 17 (58.6 %) pacientov; hyperfiltrácia u 9, znížená GFR u 4, mikroalbuminúria u 8, hematúria u 1 a zvýšený tlak krvi u 6. Z týchto detí 6 (35.3 %) dostalo pokračujúcu starostlivosť zo strany pediatrického nefrológa. Kvalita života u populácie v štúdii bola podobná kvalite života u zdravých detí.

Záver: Smrť a negatívne renálne následky sú obvyklým výsledkom pediatrického AKI, bez ohľadu na etiológiu. Deti majú byť pravidelne nefrologicky monitorované hneď po epizóde AKI.

Kľúčové slová: Akútne poškodenie obličiek, glomerulová filtrácia, mikroalbuminúria.

Autori:

Sharon P Andreoli

Zdroj: Link.