Idiopatická membranózna nefropatia je obvyklou príčinou nefrotického syndrómu. Rituximab je monoklonálna protilátka, ktorá sa viaže ku antigénu CD20 na B- bunkách, a tým dochádza k ich zničeniu.

Realizovali sme pilotnú štúdiu s liečbou rituximabom u 15 pacientov so závažným nefrotickým syndrómom, rezistentným voči inhibítorom angiotenzín- konvertujúceho enzýmu a/alebo voči receptorovej blokáde, ale s primerane kontrolovaným tlakom krvi. Rituximab bol podávaný 2 týždne, a po 6 mesiacoch pacientom, ktorí ostávali proteinurickými, ale znovu získali istý počet B- buniek, sa podávala druhá časť liečby. Proteinúria signifikantne klesla asi na polovicu za 12 mesiacov. Zo 14 pacientov, ktorí dokončili sledovanie, plný pokles proteinurie sa dosahoval u dvoch a čiastočný pokles u šiestich pacientov. Vedľajšie účinky boli malé; avšak nezistili sme žiaden vzťah medzi reakciou a počtom B- buniek v krvi, medzi bunkami CD20 v biopsii obličiek, stupňom tubulointersticiálnej fibrózy, začiatkom proteinúrie alebo hodnotami kreatinínu. Rituximab sa javí efektívnym pri redukcii proteinúrie u niektorých pacientov s idiopatickou membranóznou nefropatiou, ale perspektívna identifikácia citlivých pacientov nebola možná.

Kľúčové slová: membranózna nafropatia, rituximab, nefrotický syndróm, farmakokinetika, farmakodynamika, HACA., rituximab
Autori:
FC Fervenza¹, FG Cosio¹, SB Erickson¹, U Specks², AM Herzenberg³, JJ Dillon¹, N Leung¹, IM Cohen¹, DN Wochos¹, E Bergstralh⁴, M Hladunewich⁵ and DC Cattran⁵.

Zdroj: Link.