Kardiovaskulárna choroba CVD (CVD = cardiovascular disease) je hlavnou príčinou smrti u pacientov liečených peritoneálnou dialýzou PD (PD = peritoneal dialysis), situácia ktorá sa môže vysvetliť pomocou kombinácie tradičného a netradičného rizikového faktora v CVD u týchto pacientov.

Glukózová a inzulínova homeostáza je porušená u pacientov s chronickou chorobou obličiek CKD (CKD = chronic kidney disease), dokonca vo včasnom štádiu CKD, a vedú rôznymi cestami k inzulínovej rezistencii. Do patogenézy inzulínovej rezistencie bolo zahrnutých niekoľko faktorov, ako anémia, dyslipidémia, urémia, malnutrícia, zvýšená hladina paratyreoidného hormónu, nedostatok vitamínu D, metabolická acidóza a zvyšujúca sa plazmatická hladina voľných mastných kyselín a prozápalových cytokínov. Inzulínová rezistencia a dyslipidémia sú pozorované a narastajú s progresiou CKD, čo zohráva úlohu v patogenéze hypertenzie a aterosklerózy. Zvlášť u PD pacientov, ktorí sú vystavení pôsobeniu glukózy v dialyzačnom roztoku, sa zdôraznia predošlé metabolické abnormality. Na záver treba povedať, že inzulínová rezistencia a alterovaný glukózový metabolizmus sú často pozorované u CKD, a hoci dialýza čiastočne koriguje tieto poruchy, použitie glukózových PD roztokov zintenzívňuje série škodlivých metabolických dôsledkov. Nové terapeutické opatrenia, zamerané na redukovanie metabolických ochorení týchto pacientov sú naliehavo potrebné  za účelom zlepšenia prežívania PD pacienta.

Autori:

Fortes PC, de Moraes TP, Mendes JG, Stinghen AE, Ribeiro SC, Pecoits-Filho R. Center for Health and Biological Sciences, Pontifícia Universidade Católica do Paraná, Curitiba, Brazil.

Zdroj: Link.