IgA glomerulonefritída IgAGN (IgAGN = IgA glomerulonephritis) má vysoko variabilnú prognózu s 15-40 % rizikom progresie do konečného štádia obličkovej choroby. Hypertenzia, proteinúria a obličková nedostatočnosť sú rizikovými faktormi, asociovanými so zlou prognózou. Úloha inzulínovej rezistencie je pri IgAGN nejasná.

METÓDY : Z retrospektívnej kohorty pacientov s IgAGN, celkove 174 pacientov (z toho 104 mužov) bolo pozvaných na dve návštevy na klinike, po 11 a 16 rokoch (stredné časy) po bioptickom stanovení diagnózy. Zo všetkých pacientov 63 % bolo diagnostikovaných najmenej 10 rokov pred prvou návštevou. Progredujúca choroba bola definovaná ako prekročenie normálneho limitu cystatínu- C, a ukázalo sa, že došlo k zvýšeniu nad 20 % medzi prvou a druhou návštevou, alebo pri transplantácii obličky alebo pri začatí dialýzy. Plazmatická hladina inzulínu, index pre homeostázny model stanovenia inzulínovej rezistencie HOMA-IR (HOMA-IR = homeostasis model assessment of insulin rersistance) a cystatín -C, boli pre analýzu získané od 118 pacientov.

VÝSLEDKY: IgAGN bola progredujúca u 18.5 % pacientov druhej návštevy. Hladina inzulínu a HOMA-IR počas prvej návštevy sa javili v signifikantnej asociácii s progresiou IgAGN (P = 0.019, resp. 0.005).

ZÁVERY : Naše výsledky ukazujú, že dodatočne k známemu rizikovému faktoru ako je vek, hypertenzia, proteinúria a hyperurikémia, sa pripájajú s progresiou IgAGN hladina plazmatického inzulínu a vypočítaného HOMA-IR.

Kľúčové slová: IgA glomerulonefritída, cystatín-C, inzulín, HOMA-IR.

Autori:

Kaartinen K, Syrjanen J, Porsti I, Harmoinen A, Pasternack A, Huhtala H, Niemela O, Mustonen J.

Zdroj: Link.