IgA glomerulonefritída IgAGN (IgAGN = IgA glomerulonephritis) má vysoko variabilnú prognózu s 15-40 % rizikom progresie do kone?ného ?tádia obli?kovej choroby. Hypertenzia, proteinúria a obli?ková nedostato?nos? sú rizikovými faktormi, asociovanými so zlou prognózou. Úloha inzulínovej rezistencie je pri IgAGN nejasná.

METÓDY : Z retrospektívnej kohorty pacientov s IgAGN, celkove 174 pacientov (z toho 104 mu?ov) bolo pozvaných na dve náv?tevy na klinike, po 11 a 16 rokoch (stredné ?asy) po bioptickom stanovení diagnózy. Zo v?etkých pacientov 63 % bolo diagnostikovaných najmenej 10 rokov pred prvou náv?tevou. Progredujúca choroba bola definovaná ako prekro?enie normálneho limitu cystatínu- C, a ukázalo sa, ?e do?lo k zvý?eniu nad 20 % medzi prvou a druhou náv?tevou, alebo pri transplantácii obli?ky alebo pri za?atí dialýzy. Plazmatická hladina inzulínu, index pre homeostázny model stanovenia inzulínovej rezistencie HOMA-IR (HOMA-IR = homeostasis model assessment of insulin rersistance) a cystatín -C, boli pre analýzu získané od 118 pacientov.

VÝSLEDKY: IgAGN bola progredujúca u 18.5 % pacientov druhej náv?tevy. Hladina inzulínu a HOMA-IR po?as prvej náv?tevy sa javili v signifikantnej asociácii s progresiou IgAGN (P = 0.019, resp. 0.005).

ZÁVERY : Na?e výsledky ukazujú, ?e dodato?ne k známemu rizikovému faktoru ako je vek, hypertenzia, proteinúria a hyperurikémia, sa pripájajú s progresiou IgAGN hladina plazmatického inzulínu a vypo?ítaného HOMA-IR.

K?ú?ové slová: IgA glomerulonefritída, cystatín-C, inzulín, HOMA-IR.

Autori:

Kaartinen K, Syrjanen J, Porsti I, Harmoinen A, Pasternack A, Huhtala H, Niemela O, Mustonen J.

Zdroj: Link.