Patogenéza diabetickej
nefropatie ostáva stále celkom neobjasnená a to
čiastočne v dôsledku chýbania vhodného
živočíšneho modelu, ktorý napodobňuje humánne
renálne ochorenie pri diabetes mellitus typu 2.
V tejto
štúdii je popisovaná história renálnych
prejavov u krýs ZSF1, na nedávno vyvinutom
krysom modeli diabetu typu 2. Samčie ZSF1 krysy dosiahli
obezitu a hypertriglyceridémiu v 20 týždni veku,
pričom boli na vysokouhlohydrátovej diéte. Tiež sa
vyvinula systolická a diastolická hypertenzia,
hypercholesterolémia, hypertriglyceridémia, proteinúria
a renálne zlyhanie. Renálna histológia
ukázala zmeny konzistentné s včasnou diabetickou
nefropatiou, zahrňujúca artériolárne
zhrubnutie, tubulárnu dilatáciu a atrofiu, zhrubnutie
bazálnej membrány a mesangiálnu expanziu.
Ďalej, produkcia renálneho oxidu dusnatého sa znížila
a homogenizovala z renálneho kortexu, čo demonštruje
redukovanú expresiu z renálneho endotelu obličky
a indukciu NO syntázy. Tieto zmeny boli asociované
so zvýšenými močovými hladinami a s renálnou
expresiou 8-hydroxydeoxyguanosínu, indikátora
mitochondriálneho oxidačného stresu, ako aj s rastúcou
tvorbou renálneho peroxynitritu. Podávanie buď
inzulínu alebo antioxidačnej alfa lipoovej kyseliny znižuje
proteinúriu a oxidačný stres, ale len zníženie
proteinúrie spomaľuje progresiu zlyhania obličiek.
Zhrňujeme, že krysy ZSF1 predstavujú najvhodnejší
krysí model na štúdium diabetickej nefropatie u
diabetu typu 2, a že obličkové lézie asociované
s rastom oxidačného stresu a so znížením
dostupnosti renálneho oxidu dusnatého.
Kľúčové slová:
oxid dusnatý, diabetická nefropatia.
Autori:
Sharma Prabhakar*,†,
Joel Starnes*,
Shuping Shi*,
Betty Lonis*
and Ruc Tran‡. Deparments of *Internal
Medicine, †Physiology,
and ‡Pathology,
Texas Tech University Health Sciences Center, Lubbock, Texas., 26. jún 2007.
Zdroj: Link.