Patogenéza diabetickej
nefropatie ostáva stále celkom neobjasnená a to
?iasto?ne v dôsledku chýbania vhodného
?ivo?í?neho modelu, ktorý napodob?uje humánne
renálne ochorenie pri diabetes mellitus typu 2.
V tejto
?túdii je popisovaná história renálnych
prejavov u krýs ZSF1, na nedávno vyvinutom
krysom modeli diabetu typu 2. Sam?ie ZSF1 krysy dosiahli
obezitu a hypertriglyceridémiu v 20 tý?dni veku,
pri?om boli na vysokouhlohydrátovej diéte. Tie? sa
vyvinula systolická a diastolická hypertenzia,
hypercholesterolémia, hypertriglyceridémia, proteinúria
a renálne zlyhanie. Renálna histológia
ukázala zmeny konzistentné s v?asnou diabetickou
nefropatiou, zahr?ujúca artériolárne
zhrubnutie, tubulárnu dilatáciu a atrofiu, zhrubnutie
bazálnej membrány a mesangiálnu expanziu.
?alej, produkcia renálneho oxidu dusnatého sa zní?ila
a homogenizovala z renálneho kortexu, ?o demon?truje
redukovanú expresiu z renálneho endotelu obli?ky
a indukciu NO syntázy. Tieto zmeny boli asociované
so zvý?enými mo?ovými hladinami a s renálnou
expresiou 8-hydroxydeoxyguanosínu, indikátora
mitochondriálneho oxida?ného stresu, ako aj s rastúcou
tvorbou renálneho peroxynitritu. Podávanie bu?
inzulínu alebo antioxida?nej alfa lipoovej kyseliny zni?uje
proteinúriu a oxida?ný stres, ale len zní?enie
proteinúrie spoma?uje progresiu zlyhania obli?iek.
Zhr?ujeme, ?e krysy ZSF1 predstavujú najvhodnej?í
krysí model na ?túdium diabetickej nefropatie u
diabetu typu 2, a ?e obli?kové lézie asociované
s rastom oxida?ného stresu a so zní?ením
dostupnosti renálneho oxidu dusnatého.
K?ú?ové slová:
oxid dusnatý, diabetická nefropatia.
Autori:
Sharma Prabhakar*,†,
Joel Starnes*,
Shuping Shi*,
Betty Lonis*
and Ruc Tran‡. Deparments of *Internal
Medicine, †Physiology,
and ‡Pathology,
Texas Tech University Health Sciences Center, Lubbock, Texas., 26. jún 2007.
Zdroj: Link.