Hepatorenálny syndróm HRS (HRS = hepatorenal syndrome) je asociovaný so zlou prognózou. Incidencia a prognostický dopad dysfunkcie obličiek v dôsledku iných príčin u pacientov s cirhózou sú menej dobre známe. Predkladaná štúdia zdôraznila prognostickú dôležitosť rôznych etiológií zlyhania obličiek u pacientov s cirhózou.

Metódy: Do štúdie bolo zaradených sedemdesiat sedem pacientov s cirhózou a so sérovým kreatinínom </= 1.5 mg/dl. Bola analyzovaná etiológia dysfunkcie obličiek a v multivariantnom Coxovom modeli boli vyhodnotené prognostické faktory, vrátane skóre Modelu pre konečné štádium hepatálnej choroby MELD (MELD = Model for End-Stage Liver Disease).

Výsledky: HRS bol prítomný u 35 (40 %) pacientov (pričom bolo 15 HRS typ 1, 20 bolo HRS typ 2), ďalej u pacientov s renálnou parenchymovou chorobou (23 %), u pacientov s dysfunkciou obličiek indukovanou liekmi (10 %) a u pacientov s prerenálnym zlyhaním, spôsobeným krvácaním alebo infekciami (15 %). Pacienti s HRS mali značne vyššie skóre MELD a kratšie prežívanie. Okrem skóre MELD, boli nezávisle prediktívnymi pre prežitie len HRS typu 1. Pacienti HRS typ 2 mali podobný výsledok ako pacienti s obličkovou dysfunkciou bez HRS.

Závery: U pacientov s cirhózou a s obličkovým zlyhaním, je hepatorenálny syndróm asociovaný s horšou prognózou než je dysfunkcia obličiek v dôsledku iných príčin, ale len HRS typu 1 má u týchto pacientov nezávislú prognostickú dôležitosť vo vzťahu ku MELD.