O betablokátoroch je známe,
že zlepšujú pooperačné výsledky po väčších
cievnych chirurgických zákrokoch. Študovali sme účinky
betablokátorov u 2126 pacientov s cievnym výkonom,
s chorobou obličiek a bez choroby obličiek, sledovaných
14 rokov.
Klírens kreatinínu bol vypočítaný
za použitia Cockroftovej- Gaultovej rovnice, a funkcia obličiek
bola kategorizovaná ako štádium 1 pre referenčnú
skupinu 550 pacientov, štádium 2 s 808 pacientmi, štádium
3 s 627 pacientmi, a kombinované štádiá 4 a 5 s
141 pacientmi. Výsledné sledovania boli 30- dňové
a dlhodobé z hľadiska mortality zo všetkých
možných príčin s priemerným sledovaním
6 rokov. Spolu zomrelo 129 (6 %), resp. 1190 (56 %) pacientov.
Mortalita bola trojnásobne resp. dvojnásobne vyššia u
pacientov v štádiách 3-5, keď ich porovnáme
s referenčnou skupinou pre dva výsledky. Použitie
betablokátora bolo v značnej miere asociované
s nižším rizikom mortality po chirurgickom zásahu.
Celkový upravený pomer náhody bol 0.35 resp.
0.62 pre jednotlivcov v štádiách 3-5, porovnaný
s referenčnou skupinou pre 30- dňovú a dlhodobú
mortalitu. Táto štúdia ukazuje, že funkcia obličiek
je prediktorom mortality zo všetkých príčin a
použitie betablokátora je asociované s nižším
rizikom smrti u pacientov s obličkovou chorobou, ktorí
boli podrobení zvolenému cievnemu chirurgickému
zásahu.
Kľúčové slová:
betablokátor, CKD, cievna chirurgia.
Autori:
Welten GM, Chonchol M, Hoeks SE,
Schouten O, Bax JJ, Dunkelgrün
M, van Gestel YR, Feringa HH, van Domburg RT, Poldermans D.
Department of Vascular Surgery, Erasmus
Medical Center, Rotterdam, the Netherlands. December 2007.
Zdroj: Link.