Hypertenzia je dôležitým
rizikovým faktorom pre nepriaznivé kardiovaskulárne
a renálne výsledky, hlavne u pacientov s chronickou
obličkovou chorobou CKD (CKD = chronic kidney disease). Predkladaný
prehľad porovnáva merania tlaku krvi BP (BP = blood pressure)
získané v klinike, s meraniami získanými
mimo kliniky, na predpovedanie kardiovaskulárneho a
obličkového poškodenia a výsledkov.
Údaje
naznačjú, že ambulantné monitorovanie BP je lepší
prognostický marker, v porovnaní s hodnotami
BP získanými na klinike. Použitie ambulantného
monitorovania BP môže detekovať hypertenziu bieleho plášťa
a maskovanú hypertenziu. Ambulantné monitorovanie BP je
markeom kardiovaskulárnych koncových bodov v CKD.
Nondipping je asociovaný s proteinúriou a nižšou
glomerulovou filtráciou. Hoci nondipping je asociovaný
viac s konečným štádiom obličkovej choroby a
s kardiovaskulárnymi udalosťami, adjustácia na
iné rizikové faktory , odstraňuje prognostický
význam nondippingu. Pre pacientov s CKD, ktorí nie
sú na dialýze, 24 hodinové ambulantné BP
menšie než 125/75 mm Hg, v dennom čase ambulantné BP
menšie než 130/85 mm Hg, a v nočnom čase ambulantné
BP menšie než 110/70 mm Hg, sa javia ako primerané cieľové
hodnoty. Pri manažmente hypertenzie u pacientov s CKD je
dôležitou kontrola hypertenzie. Ambulantné
monitorovanie BP môže byť užitočné pre pacientov
s maskovanou hypertenziou, určiť agresívnejšie
liečenie, a ustúpiť od antihepertenznej terapie u pacientov
s hypertenziou bieleho plášťa. Ambulantné
monitorovanie BP môže zlepšiť odhad kardiovaskulárneho
a renálneho rizika vo všetkých štádiách
CKD. Nezávislá prognostická úloha
„nondippingu“ nie je jasná.
Kľúčové slová:
ABPM, nondiping, CKD.
Autori:
Agarwal R.
Indiana University School of Medicine
and Richard L. Roudebush VA Medical Center, Indianapolis, IN 46202,
USA., september 2007.
Zdroj: Link.