Diabetes mellitus a hypertenzia
často prebiehajú súbežne a ich kombinácia
vytvára aditívny nárast rizika životu
nebezpečných kardiovaskulárnych udalostí.
V súčasnej dobe existujú smernice v súlade
(JNC-VII) s potrebou včasnej agresívnej redukcie tlaku
krvi, u pacientov s diabetes mellitus, s cieľom <130/80
mm Hg.
Mechanizmus zodpovedný za rastúcu senzitivitu
diabetikov na hypertenziu nie je známy, ale môže mať
za následok non-dipping nočného krvného tlaku.
Liečba hypertenzie u diabetu typu 2. poskytuje dramatický
kardiovaskulárny benefit. Agresívna kontrola krvného
tlaku môže byť u pacientov s diabetom typu 2
najdôležitejším faktorom pre ochranu pred
nepriaznivými výsledkami. Cieľový diastolický
tlak krvi nižší než 80 mm Hg a systolický tlak nižší
než 135 mm Hg, sa ukazujú optimálnymi. Všetky triedy
antihypertenzív sú účinné na tlak krvi u
pacientov s diabetom, a všetky poskytujú dôkazy
o redukcii kardiovaskulárneho rizika, ktoré ho
sprevádza. Hoci je tu dôkaz, že lieky ktoré
blokujú renínový- angiotenzínový
systém sú najúčinnejšie v kardioprotektivite
aj nefroprotektivite, údaje nie sú celkom nezvratné.
Avšak väčšina diabetikov, a predovšetkým diabetickí
pacienti s nefropatiou, budú potrebovať na získanie
cieľového tlaku krvi kombinovanú terapiu („
antihypertenzný kokteil“). Hypertenzní pacienti majú
značne zvýšené riziko pre rozvoj diabetu typu 2, a
antihypertenzné lieky môžu tiež značne ovplyvňovať
toto riziko. Zatiaľ čo diuretiká a betablokátory majú
prodiabetický vplyv, inhibítory angiotenzín-
konvertujúceho enzýmu a blokátory receptora
pre angiotenzín II môžu brániť vzniku diabetes
mellitus efektívnejšie, než metabolicky neutrálne
blokátory kalciového kanálu.
Kľúčové slová:
hypertenzia, diabetes mellitus, kardioprotektivita,
nefroprotektivita, renín- angiotenzínový systém.
Autori:
Schernthaner G., 1. Medizinische Abteilung
Rudolfstiftung Wien.
Zdroj: Link.